Nákup aktív

Ako môže program nákupu aktív pomôcť ECB plniť jej mandát – udržiavať cenovú stabilitu?
ECB uplatňuje symetrickú definíciu cenovej stability, podľa ktorej je vysoká inflácia pre hospodárstvo rovnakou hrozbou ako deflácia. V súčasnom období slabého hospodárskeho rastu a nízkej inflácie už samotný nástroj stanovovania úrokových sadzieb nestačí na to, aby mieru inflácie posunul na úroveň bližšiu 2 %. Ak by ešte bol priestor na ďalšie znižovanie úrokových sadzieb, ECB by ich už medzičasom znížila. Keďže však túto možnosť nemala, jediným vhodným prostriedkom na dosiahnutie podobného výsledku bol pre ňu program nákupu aktív. V záujme plnenia svojho mandátu musí ECB využívať všetky nástroje, ktoré má k dispozícii.
Na začiatok stránky
Môže program nákupu aktív pomôcť ECB podporiť hospodársky rast a tvorbu pracovných miest v Európe?
ECB má jasný mandát: udržiavať cenovú stabilitu. Tento program pomôže vrátiť mieru inflácie na úroveň, ktorá je v súlade s cieľom ECB. Zároveň však pomôže zlepšiť prístup podnikov v Európe k úverom a podporí investičnú aktivitu a tvorbu pracovných miest. Tým podporí celkový hospodársky rast, vďaka čomu sa miera inflácie bude môcť vrátiť a stabilizovať na úrovni blízkej 2 %. Za predpokladu zachovania cenovej stability ide tiež o dôležité ciele, ku ktorým ECB prispieva v súlade so zmluvou.
Na začiatok stránky
Je program nákupu aktív v súlade so zákonom?
Áno. ECB vykonáva menovú politiku v eurozóne. Svoj mandát, ktorým je cenová stabilita, plní prostredníctvom nástrojov vymedzených v zmluvách EÚ. Priame nákupy obchodovateľných nástrojov sú výslovne uvedené ako nástroj menovej politiky (v článku 18.1 Štatútu ESCB). Patrí sem aj možnosť nákupu nástrojov ako sú štátne dlhopisy, za predpokladu ich nákupu na sekundárnom trhu od investorov, nie na primárnom trhu priamo od členských štátov.
Na začiatok stránky
Ide v prípade programu nákupu aktív o menové financovanie?
ECB dôsledne dodržiava zákaz menového financovania tým, že neuskutočňuje nákupy na primárnom trhu. ECB bude dlhopisy nakupovať až po vytvorení trhovej ceny. Tým zabezpečí, aby nedošlo k narušeniu trhového oceňovania rizika.
Na začiatok stránky
Je ECB jediná centrálna banka, ktorá uskutočňuje nákupy aktív?
Priame nákupy už v rámci svojej menovej politiky uskutočnili mnohé centrálne banky. Tento nástroj, označovaný aj ako kvantitatívne uvoľňovanie, už využili napríklad Federálny rezervný systém, Bank of England a Bank of Japan. Operácie na voľnom trhu sú jedným zo základných nástrojov centrálnych bánk aj za normálnych okolností. Priame nákupy sú vhodným nástrojom, keď už nie je možné ďalšie zníženie kľúčových úrokových sadzieb. Pomáhajú centrálnym bankám plniť ich mandát, ktorým je v prípade ECB udržiavanie cenovej stability, a tým podporovať hospodársky rast a tvorbu pracovných miest.
Na začiatok stránky
Vzniká v dôsledku programu nákupu aktív riziko vysokej inflácie?
ECB nepretržite plní svoj mandát, ktorým je udržiavať infláciu v strednodobom horizonte na úrovni nižšej, ale blízkej 2 %. Chráni tak kúpnu silu občanov krajín eurozóny. V eurozóne v súčasnosti trvá dlhšie obdobie slabého hospodárskeho rastu a veľmi nízkej inflácie. Zvýšenie objemu likvidity centrálnych bánk preto pravdepodobne nepovedie k vysokej miere inflácie. Keď sa rast inflácie zrýchli, ECB na zmiernenie inflačných tlakov a udržanie cenovej stability sprísni menovú politiku. Slovom, akonáhle by sa v budúcnosti vyskytli inflačné riziká, ECB má potrebný mandát i nástroje nato, aby proti nim zakročila, pričom túto úlohu dlhodobo úspešne plní.
Na začiatok stránky
Nestane sa z ECB „zlá banka“?
Od vypuknutia finančnej krízy v roku 2008 ECB prijala viacero neštandardných opatrení, pri ktorých kritici varovali pred obrovskými stratami. ECB však v skutočnosti od svojho vzniku nepretržite vytvára zisk, ktorý prostredníctvom národných centrálnych bánk vracia občanom krajín eurozóny. Tak ako v minulosti bude ECB aj naďalej konať obozretne.
Na začiatok stránky
Nie sú však národné centrálne banky v dôsledku nového programu nútené akceptovať straty? Nie je to v rozpore s jednotnou menovou politikou?

Je pravda, že v rámci nového programu sa niektoré riziká nezdieľajú v rámci Eurosystému, ale nesú ich národné centrálne banky. ECB sa zaväzuje dodržiavať zásadu zdieľania rizík a preto sa na 20 % objemu nákupov vzťahuje režim plného zdieľania rizika. Toto rozhodnutie však zároveň zmierňuje obavy z potenciálnych neúmyselných fiškálnych dôsledkov.

O spôsobe a rozsahu zdieľania strát národných centrálnych bánk v rámci Eurosystému rozhoduje v súlade so Štatútom ESCB Rada guvernérov. Interné mechanizmy zdieľania strát v žiadnom prípade neohrozujú jednotnosť našej menovej politiky. Na nákupe aktív sa zúčastňujú všetky národné centrálne banky a ECB. Bol stanovený konkrétny celkový objem, pričom ECB nákupy centrálne koordinuje. Nákupy sú nastavené tak, aby zabezpečili cenovú stabilitu v eurozóne ako celku. Pritom sa bude zohľadňovať jedinečná inštitucionálna štruktúra eurozóny, v ktorej napriek jednotnej mene a jednotnej menovej politike každá z 19 členských krajín vedie vlastnú rozpočtovú a hospodársku politiku. Práve preto, že program nákupov zohľadňuje našu inštitucionálnu štruktúru – je „ušitý na mieru“ – zaručuje najvyššiu mieru účinnosti.

Na začiatok stránky
Má program nákupov pomôcť konkrétnym krajinám?
Program má nasmerovať infláciu a inflačné očakávania v eurozóne ako celku naspäť na úroveň bližšiu cieľu ECB. Neznižuje dlh v žiadnej konkrétnej krajine.
Na začiatok stránky

Využite Rozšírené vyhľadávanie