Európska únia
(www.europa.eu)
V súčasnosti Európska únia predstavuje zoskupenie 27 demokratických štátov Európy, ktoré sa dobrovoľne spojili najprv do ekonomického, neskôr aj politického zoskupenia na dosiahnutie spoločných cieľov v rôznych oblastiach.
Dňa 1. decembra 2009 vstúpila do platnosti Lisabonská zmluva, ktorou sa mení Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva. Lisabonskou zmluvou sa zavádza iba jeden právny subjekt a to Európska únia, pričom sa ruší Európske spoločenstvo.
Inštitúcie Európskej únie
Inštitucionálna štruktúra Únie je založená na trojuholníku Európsky parlament, Rada EÚ a Európska komisia. Okrem toho však k inštitúciám EÚ podľa čl. 13 Zmluvy o fungovaní Európskej únie patrí Európska rada, Súdny dvor EÚ, Európska centrálna banka a Európsky dvor audítorov.
K finančným inštitúciám EÚ patrí Európska investičná banka, ktorej úlohou je prispievať k integrácií, vyváženému rozvoju a hospodárskej a sociálnej súdržnosti členských štátov prostredníctvom financovania investičných projektov. Európskemu parlamentu, Komisii a Rade EÚ pomáha Hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov.
Z pohľadu spolupráce s inštitúciami EÚ, Národná banka Slovenska úzko spolupracuje s Európskou centrálnou bankou. Práve Lisabonskou zmluvou sa posilnilo postavenie ECB.
Inštitúcie Únie
Rozhodovací proces EÚ
Rozhodovací proces EÚ má tri štádia: iniciatíva, prerokúvanie a rozhodnutie. Európska komisia (výkonný orgán) je iniciatívnym orgánom. Komisia predkladá navrhovaný legislatívny akt (nariadenie, smernica, rozhodnutie, odporúčanie a stanovisko) Európskemu parlamentu (spolurozhodovací orgán) a Rade EÚ (rozhodovací orgán) podľa čl. 294 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Lisabonskou zmluvou sa ruší procedúra spolupráce založená na spoločnom prijímaní legislatívnych aktov Európskym parlamentom a Radou EÚ.
Predkladaný návrh legislatívneho aktu je pripomienkovaný a prerokovaný v pracovných skupinách Rady EÚ, neskôr vo Výbore stálych predstaviteľov členských štátov (COREPER) a následne o návrhu rozhoduje Rada EÚ.
Rada EÚ sa schádza na úrovni ministrov jednotlivých členských štátov kompetentných pre danú prerokovávanú oblasť. Jej stretnutia pripravuje COREPER - Výbor stálych predstaviteľov členských štátov (čl. 240 Zmluvy o fungovaní EÚ). Je zložený zo stálych zástupcov členských štátov EÚ a zodpovedá za prípravu činnosti Rady EÚ a za plnenie úloh, ktoré mu Rada EÚ uloží. Rieši otázky, pri ktorých nedošlo k dohode na úrovni pracovných skupín Rady EÚ. COREPER zasadá v zložení COREPER I a COREPER II, pričom COREPER I zodpovedá za prípravu záležitostí týkajúcich sa zamestnanosti, sociálnej politiky, zdravotníctva a otázky týkajúce sa spotrebiteľa, konkurencieschopnosti (vnútorný trh, priemysel a výskum), dopravy, telekomunikácie a energetiky, poľnohospodárstva a rybolovu, životného prostredia, vzdelávania, mládeže a kultúry. COREPER II má v kompetencii všeobecné záležitosti, vonkajšie vzťahy, hospodárske a finančné záležitosti, spravodlivosť a vnútorne veci.
Pôsobnosť NBS v rozhodovacom procese EÚ
NBS vstupuje do rozhodovacieho procesu orgánov EÚ prostredníctvom svojich zástupcov vo vybraných výboroch a pracovných skupinách Rady EÚ a Európskej komisie a Komisie pre záležitosti EÚ.
Na zasadaní Rady ministrov pre hospodárske a finančné záležitosti EÚ - ECOFIN sa stretávajú ministri financií členských krajín EÚ raz mesačne. Pre Národnú banku Slovenska je významné neformálne zasadanie ECOFIN-u, ktoré sa koná raz za šesť mesiacov, resp. počas každého Predsedníctva Rady EÚ. Na neformálne stretnutia sú pozývaní okrem ministrov financií členských štátov aj guvernéri národných centrálnych bánk. V súčasnosti sa neformálnych zasadaní Rady ECOFIN zúčastňuje guvernér NBS Jozef Makúch.
Výbory a pracovné skupiny Rady EÚ a Európskej komisie sa zaoberajú vypracúvaním analýz a návrhov pre Radu EÚ a Európsku komisiu. Tieto sú zložené z nezávislých expertov, ako aj zástupcov rôznych záujmových skupín z členských krajín EÚ. NBS má zastúpenie len vo vybraných z nich.
Jedným z nich je Hospodársky a finančný výbor (EFC), výbor Rady EÚ. Na jeho zasadaniach v plnom formáte sa zúčastňujú aj zástupcovia národných centrálnych bánk spolu so zástupcami z ministerstiev financií členských štátov, Komisie a ECB. Experti NBS sa podieľajú tiež na aktivitách podvýborov EFC.
V rámci Európskeho systému finančného dohľadu (ESFS) sa guvernér NBS zúčastňuje zasadaní Generálnej radyEurópskeho výboru pre systémového riziká (ESRB) so sídlom vo Frankfurte a pracovníci Národnej banky Slovenska zasadaní Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) so sídlom v Paríži, Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) so sídlom v Londýne a Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) so sídlom vo Frankfurte. Uvedené európske orgány dohľadu (ESAs) nahradili k 1. januáru 2011 tzv. 3L3 výbory (CEIOPS, CEBS, CESR), ktoré fungovali v rámci Európskej komisie.
Za koordináciu rozhodovacieho procesu záležitosti EÚ v Slovenskej republike zodpovedá Komisia pre záležitosti EÚzriadená na MZV SR. Jej hlavnou úlohou je koordinácia európskej politiky SR k záležitostiam prerokovaním v COREPER-i. Komisia vypracúva a schvaľuje inštrukciu na základe návrhu vecne príslušného ministerstva, prípadne inej inštitúcie a následne ju zasiela na Stále zastúpenie SR pri EÚ v Bruseli. NBS sa pravidelne zúčastňuje na zasadnutiach nadrezortnej Komisie pre záležitosti EÚ 2, ktorá je zodpovedná za koordináciu politiky SR v oblastiach patriacich do kompetencie COREPER II.
Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF)
Európska komisia svojím Rozhodnutím č. 1999/352/ES zo dňa 28. apríla 1999 ustanovila Európsky úrad pre boj proti podvodom - OLAF.Poslaním OLAF je chrániť finančné záujmy Európskej únie bojom proti podvodom, korupcii a iným nezákonným aktivitám, vrátane vážnych pochybení v rámci európskych inštitúcií. Na zabezpečenie plnenia svojich funkčných úloh OLAF získava a spracováva dáta, vedie externé alebo interné administratívne vyšetrovania realizované na rovnakých princípoch, koordinuje a pomáha povereným inštitúciám v členských krajinách a monitoruje všetky informácie a výsledky vyšetrovaní.
Na účely plnenia záväzkov vyplývajúcich z článku 280 Zmluvy o Európskej únii vláda SR funkciou koordinačného úradu boja proti podvodom poverila Odbor Centrálny kontaktný útvar OLAF a boj proti korupcii (OLAF BK), ktorý je organizačným útvarom Sekcie kontroly a boja proti korupcii Úradu vlády SR. Úlohou OLAF BK je koordinovať legislatívne, administratívne a operatívne činnosti s cieľom zabezpečiť ochranu finančných záujmov EÚ a za týmto účelom úzko spolupracovať s orgánmi a inštitúciami SR zapojenými do systému tejto ochrany. Jedným zo sieťových partnerov v systéme ochrany je aj Národná banka Slovenska.
Tlačové správy OLAF BK:
Aktualizované: január 2012