FATF • GAFI – Finančná akčná skupina na boj proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti – ŠTYRIDSAŤ ODPORÚČANÍ

Logo FATF

20. júna 2003

Všetky práva vyhradené.
Žiadosti o povolenie na reprodukovanie tejto publikácie alebo jej časti treba podávať
na sekretariát FATF, OECD, 2 rue André Pascal 75775 Paris Cedex 16, Francúzsko.

ŠTYRIDSAŤ ODPORÚČANÍ

  1. PRÁVNE SYSTÉMY

Predmet trestného činu legalizácie príjmov z trestnej činnosti

  1. Štáty musia trestne postihovať legalizáciu príjmov z trestnej činnosti na základe Konvencie OSN o boji proti nezákonnému obchodovaniu s narkotikami a psychotropnými látkami z r. 1988 (viedenská konvencia) a Konvencie OSN o nadnárodnom organizovanom zločine z r. 2000 (palermská konvencia).
     
    Štáty musia uplatňovať trestný čin legalizácie príjmov z trestnej činnosti vo vzťahu ku všetkým závažným trestným činom s cieľom zahrnúť čo najširší okruh predikatívnych trestných činov. Predikatívne trestné činy (trestné činy predchádzajúce trestnému činu legalizácie príjmov z trestnej činnosti) možno ustanoviť poukazom na všetky trestné činy, na hranicu spojenú buď s kategóriou závažných trestných činov, alebo s trestom odňatia slobody vzťahujúcim sa na predikatívny trestný čin (prístup na základe hranice), alebo na zoznam taxatívne vymedzených trestných činov, alebo kombináciou týchto prístupov.
     
    Ak štáty uplatňujú prístup na základe hranice, predikatívne trestné činy musia ako minimum zahrnovať všetky trestné činy, ktoré podľa ich národného zákonodarstva patria do kategórie závažných trestných činov, alebo musia zahrnovať trestné činy, ktoré sú postihnuteľné maximálnym trestom odňatia slobody v dĺžke viac ako jeden rok, alebo v prípade tých štátov, ktoré majú vo svojom právnom systéme minimálnu hranicu pre trestné činy, predikatívne trestné činy musia obsahovať všetky trestné činy, ktoré možno potrestať minimálnym trestom odňatia slobody v dĺžke viac ako šesť mesiacov.
     
    Nech sa prijme ktorýkoľvek prístup, každý štát musí ako minimum zahrnúť okruh trestných činov patriacich do každej z určených kategórií trestných činov1).
     
    Predikatívne trestné činy legalizácie príjmov z trestnej činnosti musia zahŕňať čin spáchaný v inom štáte, ktorý predstavuje trestný čin v tom štáte a ktorý by predstavoval taxatívne vymedzený trestný čin, keby sa stal v domácom štáte. Štáty môžu ustanoviť, že jediným nevyhnutným predpokladom, aby tento čin predstavoval predikatívny trestný čin, je, že by ním bol, keby sa stal v domácom štáte.
    Štáty môžu ustanoviť, že trestný čin legalizácie príjmov z trestnej činnosti sa nevzťahuje na osoby, ktoré sa dopustili predikatívneho trestného činu, ak to vyžadujú základné princípy ich domáceho práva.
     
  2. Štáty musia zabezpečiť, aby:
     
    1. úmysel a znalosť faktov, ktoré sa vyžadujú na dokázanie trestného činu legalizácie príjmov z trestnej činnosti, boli zhodné s normami ustanovenými vo viedenskej a palermskej konvencii vrátane koncepcie, že takýto duševný stav možno odvodiť z objektívnych faktických okolností,
       
    2. sa trestnoprávna zodpovednosť, a kde to nie je možné, občianskoprávna alebo správna zodpovednosť vzťahovali na právnické osoby. Toto nesmie znemožňovať paralelné trestnoprávne, občianskoprávne alebo správne konanie vo vzťahu k právnickým osobám v štátoch, v ktorých sú dostupné takéto formy zodpovednosti. Právnické osoby musia podliehať efektívnym, úmerným a odradzujúcim sankciám. Takéto opatrenia nesmú byť na úkor trestnoprávnej zodpovednosti fyzických osôb.

Predbežné opatrenia a konfiškácia

  1. Štáty musia prijať opatrenia podobné opatreniam ustanoveným vo viedenskej a palermskej konvencii vrátane legislatívnych opatrení, aby ich príslušné orgány mohli skonfiškovať prepieraný majetok, zisky z prania peňazí alebo z taxatívne vymedzených trestných činov, prostriedky použité alebo plánované na použitie pri spáchaní týchto trestných činov, alebo majetok zodpovedajúcej hodnoty, bez dotknutia práv tretích strán v dobrej viere.
     
    Tieto opatrenia musia zahŕňať právomoc: (a) identifikovať, sledovať a ohodnotiť majetok, ktorý podlieha konfiškácii, (b) prijať predbežné opatrenia, napríklad zmrazenie a zabavenie, na zabránenie akejkoľvek manipulácie, prevodu alebo zbavenia sa tohto majetku, (c) prijať kroky, ktoré znemožnia alebo anulujú kroky poškodzujúce schopnosť štátu získať späť majetok, ktorý je predmetom konfiškácie a (d) prijímať akékoľvek vhodné opatrenia spojené s vyšetrovaním.
     
    Štáty môžu zvážiť prijatie opatrení, ktoré umožňujú, aby sa tieto príjmy alebo prostriedky skonfiškovali bez nevyhnutnosti odsúdenia v trestnom konaní, alebo opatrenia, ktoré vyžadujú, aby páchateľ dokázal legitímny pôvod majetku, ktorý by sa mohol stať predmetom konfiškácie, ak táto požiadavka je v súlade s princípmi ich domáceho právneho systému.
  1. OPATRENIA FINANČNÝCH ÚSTAVOV A NEFINANČNÝCH PODNIKATEĽSKÝCH SUBJEKTOV A PROFESIÍ NA ZABRÁNENIE LEGALIZÁCIE PRÍJMOV Z TRESTNEJ ČINNOSTI A FINANCOVANIA TERORISTICKEJ ČINNOSTI
  1. Štáty musia zabezpečiť, aby zákony o povinnosti finančných ústavov zachovávať mlčanlivosť v služobných veciach nebránili zavádzaniu odporúčaní FATF.

Povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi a evidencia

  1. *)Finančné ústavy nesmú viesť anonymné účty alebo účty, ktoré sú evidentne na fiktívne meno.
     
    Finančné ústavy musia realizovať opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi vrátane zisťovania a overovania totožnosti svojich klientov pri:
     
    • zakladaní obchodného vzťahu,
    • vykonávaní príležitostných transakcií: (i) nad platný určený limit, alebo (ii) ktoré predstavujú telegrafický prevod v situáciách, ktoré sú predmetom vysvetľujúceho komentára k osobitnému odporúčaniu VII,
    • existencii podozrenia z prania špinavých peňazí alebo financovania teroristickej činnosti, alebo
    • pochybnostiach finančného ústavu o pravdivosti alebo primeranosti predtým získaných údajov o totožnosti klienta.

    Opatreniami povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi (opatrenia CDD), ktoré treba prijať, sú:

    1. zistenie a overenie totožnosti klienta s použitím spoľahlivých nezávislých zdrojových dokumentov, údajov alebo informácií2),
       
    2. identifikácia konečného vlastníka a prijatie takých primeraných opatrení na overenie totožnosti konečného vlastníka, aby finančný ústav bol presvedčený, že vie, kto je konečným vlastníkom. V prípade právnických osôb a dohôd o uzatvorenom právnom vzťahu to zahŕňa aj prijímanie primeraných opatrení finančnými ústavmi na porozumenie vlastníckej a kontrolnej štruktúry klienta,
       
    3. získanie informácií o účele a plánovanom charaktere obchodného vzťahu,
       
    4. vykonávanie priebežnej povinnej starostlivosti voči obchodnému vzťahu a skúmanie transakcií realizovaných v rámci tohto vzťahu, aby vykonávané transakcie boli v súlade so znalosťou ústavu o klientovi, profile jeho obchodov a jeho rizík vrátane, ak treba, zdrojov finančných prostriedkov.

    Finančné ústavy musia uplatňovať všetky opatrenia CDD podľa bodov (a) až (d) vyššie, ale môžu stanoviť rozsah týchto opatrení podľa citlivosti z hľadiska rizík v závislosti od druhu klienta, obchodného vzťahu alebo transakcie. Prijímané opatrenia musia byť v súlade so smernicami vydanými príslušnými orgánmi. Finančné ústavy musia v prípade kategórií s vyšším rizikom uplatňovať zvýšenú povinnú starostlivosť. Za určitých okolnosti, v ktorých je riziko nízke, štáty môžu rozhodnúť, že finančné ústavy môžu uplatňovať obmedzenejšie alebo jednoduchšie opatrenia.
     
    Finančné ústavy musia overovať totožnosť klienta a konečného vlastníka pred založením obchodného vzťahu alebo realizáciou transakcií pre príležitostných klientov, alebo počas nich. Keď riziká legalizácie príjmov z trestnej činnosti sú účinne riadené a keď je dôležité, aby sa neprerušil normálny výkon obchodnej činnosti, štáty môžu povoliť, aby finančné ústavy robili preverenie až po založení vzťahu, hneď, ako to je fyzicky možné.
     
    Ak finančný ústav nie je schopný plniť odseky (a) až (c) vyššie, nesmie otvoriť účet, založiť obchodný vzťah alebo vykonať transakciu, alebo musí ukončiť obchodný vzťah, a musí zvážiť, či podá oznámenie o podozrivej transakcii vo vzťahu ku klientovi.
     
    Tieto požiadavky sa musia uplatňovať vo vzťahu ku všetkým novým klientom, hoci finančné ústavy musia uplatňovať toto odporúčanie aj vo vzťahu k existujúcim klientom na základe závažnosti a rizika, a povinnú starostlivosť voči existujúcim vzťahom musia uplatňovať vždy, keď je to vhodné.

  1. *)Finančné ústavy vo vzťahu k politicky angažovaným osobám okrem vykonávania zvyčajných opatrení povinnej starostlivosti musia:
     
    1. mať primerané systémy riadenia rizika na určenie, či klient je politicky angažovanou osobou,
    2. získať súhlas vrcholového manažmentu na založenie obchodného vzťahu s takýmito klientmi,
    3. prijať primerané opatrenia na zistenie zdroja bohatstva a zdroja finančných prostriedkov.
    4. monitorovať obchodný vzťah priebežne a viac podrobne.
       
  2. Finančné ústavy vo vzťahu k cezhraničným korešpondenčným bankovým a iným podobným vzťahom okrem vykonávania zvyčajných opatrení povinnej starostlivosti musia:
     
    1. zbierať dostatočné informácie o partnerskom korešpondenčnom ústave na úplné pochopenie charakteru obchodov partnerského ústavu a na určenie reputácie ústavu a kvality dohľadu z verejne dostupných informácií vrátane informácií, či bol daný korešpondenčný ústav podrobený vyšetrovaniu z hľadiska legalizácie príjmov z trestnej činnosti alebo financovania teroristickej činnosti, alebo či bolo uložené nejaké opatrenie zo strany regulačného orgánu,
    2. vyhodnotiť kontrolné mechanizmy partnerského ústavu v oblasti boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu trestnej činnosti,
    3. získať súhlas od vrcholového manažmentu pred zriadením nového korešpondenčného vzťahu,
    4. dokumentovať rozsah právomocí každého ústavu,
    5. vo vzťahu k payable-through účtom (účtom, cez ktoré možno robiť priame platby) presvedčiť sa, či partnerská banka overila totožnosť a vykonávala priebežnú povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientom, ktorí majú priamy prístup k účtom korešpondenčnej banky, a či je schopná poskytnúť príslušné identifikačné údaje o klientovi na žiadosť korešpondenčnej banky.
       
  3. Finančné ústavy musia venovať osobitnú pozornosť akýmkoľvek hrozbám prania špinavých peňazí vyplývajúcim z nových alebo vyvíjajúcich sa technológií, ktoré môžu podporovať anonymitu, a v prípade potreby musia prijať opatrenia na zabránenie ich použitia v systémoch legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Finančné ústavy musia mať predovšetkým zavedené zásady a postupy na riešenie konkrétnych rizík spojených s obchodnými vzťahmi alebo transakciami bez priameho osobného vzťahu.
     
  4. *)Štáty môžu povoliť, aby sa finančné ústavy spoliehali na prostredníkov alebo iné tretie strany pri plnení prvkov (a) – (c) procesu CDD alebo pri uvedení nového klienta, ak sú splnené nižšie uvedené kritériá. Ak je povolené toto spoliehanie sa, konečná zodpovednosť za zistenie a overenie totožnosti klienta ostáva na finančnom ústave, ktorý sa spolieha na tretiu stranu.
     
    Kritériá, ktoré treba splniť, sú tieto:
     
    1. Finančný ústav, ktorý sa spolieha na tretiu stranu, musí okamžite získať potrebné informácie týkajúce sa prvkov (a) – (c) procesu CDD. Finančné ústavy musia prijať primerané kroky, aby sa presvedčili, či tretia strana na požiadanie bez meškania poskytne kópie údajov o totožnosti a ďalšie príslušné dokumenty týkajúce sa požiadaviek CDD.
       
    2. Finančný ústav sa musí presvedčiť, či tretia strana je regulovaná, či sa voči nej uplatňuje dohľad, a či má zavedené opatrenia na zabezpečenie súladu s požiadavkami CDD v súlade s odporúčaniami 5 a 10.
       
      Každý štát môže samostatne určiť, v ktorých štátoch môže mať sídlo tretia strana, ktorá spĺňa tieto podmienky, s ohľadom na dostupné informácie o štátoch, ktoré neuplatňujú odporúčania FATF alebo ich neuplatňujú primerane.
       
  5. *)Finančné ústavy musia viesť – najmenej päť rokov – všetky potrebné záznamy o transakciách, domácich aj zahraničných, aby mohli pohotovo vyhovieť žiadosti príslušných orgánov o informácie. Tieto záznamy musia byť dostatočné, aby umožňovali rekonštrukciu individuálnych transakcií (vrátane, v prípade aktuálnosti, príslušných súm a druhov mien), aby v prípade potreby poskytli dôkazy pre trestné konanie.
     
    Finančné ústavy musia uchovávať identifikačné údaje získané z procesu povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi (napr. kópie úradných identifikačných dokumentov alebo záznamy o dokumentoch, ako sú pasy, preukazy totožnosti, vodičské preukazy alebo podobné dokumenty), účtovnú evidenciu a obchodnú korešpondenciu v dĺžke najmenej päť rokov od skončenia obchodného vzťahu.
     
    Identifikačné údaje a evidencia o transakciách musia byť dostupné pre príslušné domáce orgány na základe príslušného oprávnenia.
     
  6. *)Finančné ústavy musia venovať osobitnú pozornosť všetkým zložitým, nezvyčajne veľkým transakciám a všetkým transakciám s nezvyčajným profilom, ktoré nemajú žiaden zjavný ekonomický účel, alebo viditeľný legitímny účel. Pozadie a účel týchto transakcií treba v najväčšej možnej miere preskúmať, zistenia treba zachytiť v písomnej forme a musia byť k dispozícii na pomoc príslušným orgánom a audítorom.
     
  7. *)Požiadavky povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a požiadavky uchovávania evidencie ustanovené v odporúčaniach 5, 6 a 8 až 11 sa vzťahujú na určené nefinančné podnikateľské subjekty a profesie v týchto situáciách:
     
    1. kasína – keď sa klienti angažujú vo finančných transakciách v miere rovnajúcej sa alebo prevyšujúcej určený platný limit,
       
    2. realitní agenti – keď sa angažujú v transakciách pre svojho klienta, ktoré sa týkajú nákupu a predaja nehnuteľností,
       
    3. obchodníci s drahými kovmi a obchodníci s drahými kameňmi – ak sa angažujú v akejkoľvek hotovostnej transakcií s klientom v miere rovnajúcej sa alebo prevyšujúcej určený platný limit,
       
    4. právnici, notári, iní nezávislí právni profesionáli a účtovníci, keď sa pripravujú na transakcie alebo vykonávajú transakcie pre svojho klienta v týchto činnostiach:
       
      • nákup a predaj nehnuteľnosti,
      • riadenie aktív klienta v peňažnej forme, vo forme cenných papierov alebo v inej forme,
      • riadenie bankových účtov, úsporných účtov alebo účtov cenných papierov,
      • organizácia získavania zdrojov na zakladanie, prevádzkovanie alebo riadenie spoločností,
      • zriaďovanie, prevádzka alebo riadenie právnických osôb alebo dohôd o uzatvorenom právnom vzťahu a nákup a predaj obchodných spoločností.
  1. poskytovatelia správcovských a firemných služieb, keď sa pripravujú na transakcie alebo vykonávajú transakcie pre klienta, ktoré sa týkajú činností vymenovaných v definícii v slovníku pojmov.

Oznamovanie podozrivých transakcií a dodržiavanie právnych predpisov

  1. *)Ak finančný ústav má podozrenie, alebo ak má primerané dôvody mať podozrenie, že určité finančné prostriedky predstavujú príjmy z trestnej činnosti, alebo sú spojené s financovaním teroristickej činnosti, musí byť povinný – priamo zo zákona alebo na základe podzákonnej normy – okamžite oznámiť svoje podozrenia jednotke finančnej polície (FIU).
     
  2. *)Finančné ústavy, ich členovia predstavenstva, vedúci pracovníci a zamestnanci musia:
     
    1. byť chránení právnymi ustanoveniami pred trestnoprávnou a občianskoprávnou zodpovednosťou za porušenie akéhokoľvek obmedzenia týkajúceho sa zverejňovania informácií uloženého na základe zmluvy alebo akéhokoľvek legislatívneho, regulačného alebo administratívneho ustanovenia, ak oznamujú svoje podozrenia FIU v dobrej viere, aj keď presne nevedia, o akú trestnú činnosť ide, a bez ohľadu, či sa protiprávna činnosť skutočne stala.
       
    2. mať zo zákona zákaz upovedomiť klienta o skutočnosti, že sa poskytuje FIU správa o podozrivej transakcii (STR) alebo podobné informácie.
       
  3. *)Finančné ústavy musia vypracovať programy boja proti praniu špinavých peňazí a proti financovaniu teroristickej činnosti. Tieto programy by mali zahŕňať:
     
    1. vypracovanie interných zásad, postupov a kontrolných mechanizmov vrátane správnych mechanizmov riadenia dodržiavania právnych noriem a primeraných výberových postupov na zabezpečenie vysokého štandardu pri prijímaní zamestnancov,
       
    2. priebežný program vzdelávania zamestnancov,
       
    3. vytvorenie organizačnej zložky auditu na testovanie systému.
       
  4. *)Požiadavky ustanovené v odporúčaniach 13 až 15 a 21 sa vzťahujú na všetky určené nefinančné podnikateľské subjekty a profesie, s týmito podmienkami:
     
    1. právnici, notári, iní nezávislí právni profesionáli a účtovníci musia byť povinní oznamovať podozrivé transakcie, keď sa angažujú v mene klienta alebo pre klienta vo finančnej transakcii spojenej s činnosťami opísanými v odporúčaní 12(d). Dôrazne sa odporúča, aby štáty rozšírili požiadavku oznamovania aj na zvyšok profesionálnych činností účtovníkov vrátane auditu,
       
    2. keď sa obchodníci s drahými kovmi a obchodníci s drahými kameňmi angažujú v akejkoľvek hotovostnej transakcii s klientom v miere rovnajúcej sa alebo prevyšujúcej určený platný limit, musia byť povinní oznamovať podozrivé transakcie,
       
    3. poskytovatelia správcovských a firemných služieb musia byť povinní oznamovať podozrivé transakcie pre klienta, keď sa angažujú v mene klienta alebo pre klienta v transakcii spojenej s činnosťami uvedenými v odporúčaní 12(e).

Právnici, notári, nezávislí právni profesionáli a účtovníci konajúci ako nezávislí právni profesionáli nie sú povinní hlásiť svoje podozrenia, ak príslušné informácie získali za okolností, pri ktorých sa na ne vzťahuje profesionálne tajomstvo alebo profesionálne právnické privilégium mlčanlivosti.

Ostatné opatrenia na odradenie od legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu

  1. Štáty musia zabezpečiť, aby boli k dispozícii účinné, úmerné a odradzujúce sankcie – trestnoprávne, občianskoprávne či administratívne – voči fyzickým alebo právnickým osobám, ktorým sú tieto odporúčania určené, ktoré nesplnili požiadavky na boj proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu teroristickej činnosti.
     
  2. Štáty nesmú schváliť zriadenie účelových shell bánk, ani nesmú dovoliť pokračovať takýmto bankám v činnosti. Finančné ústavy musia odmietnuť vstúpiť do korešpondenčného bankového vzťahu so shell bankou alebo pokračovať v tomto vzťahu. Finančné ústavy sa musia tiež chrániť proti nadviazaniu vzťahov so zahraničnými korešpondenčnými finančnými ústavmi, ktoré povoľujú, aby ich účty využívali shell banky.
     
  3. *)Štáty musia uvážiť:
     
    1. implementáciu prakticky realizovateľných opatrení na zistenie alebo monitorovanie fyzickej cezhraničnej prepravy obeživa a obchodovateľných nástrojov na doručiteľa, s podmienkou prísnych zábezpek správneho využívania informácií a bez akéhokoľvek bránenia slobode pohybu kapitálu,
       
    2. realizovateľnosť a užitočnosť systému, v ktorom by banky a iné finančné ústavy a prostredníci hlásili všetky domáce a medzinárodné transakcie s obeživom nad určitú fixnú sumu centrálnemu štátnemu orgánu s počítačovou databázou dostupnou pre príslušné úrady na použitie v prípadoch prania špinavých peňazí a financovania teroristickej činnosti, s podmienkou prísnych ochrán na zabezpečenie správneho využívania informácií.
       
  4. Štáty musia uvážiť uplatnenie odporúčaní FATF na podnikateľské subjekty a profesie iné ako určené nefinančné podnikateľské subjekty a profesie, ktoré predstavujú riziko z hľadiska prania špinavých peňazí alebo financovania teroristickej činnosti.
     
    Štáty musia ďalej podporovať rozvoj moderných a bezpečných metód peňažného manažmentu, ktoré sú menej otvorené praniu špinavých peňazí.

Opatrenia voči štátom, ktoré neplnia odporúčania FATF, alebo ich neplnia dostatočne

  1. Finančné ústavy musia venovať osobitnú pozornosť obchodným vzťahom a transakciám s osobami vrátane obchodných spoločností a finančných ústavov zo štátov, ktoré neplnia odporúčania FATF, alebo ich neplnia dostatočne. Ak tieto transakcie nemajú zjavný ekonomický alebo viditeľný legálny účel, ich pozadie a účel treba čo najviac preskúmať, závery treba zachytiť v písomnej forme a tieto musia byť k dispozícii na pomoc príslušným orgánom. Ak takýto štát naďalej neuplatňuje alebo nedostatočne uplatňuje odporúčania FATF, štáty musia byť schopné uplatniť primerané protiopatrenia.
     
  2. Štáty musia zabezpečiť, aby princípy platné pre finančné ústavy, ktoré sa uvádzajú vyššie, platili aj pre pobočky a dcérske spoločnosti vo väčšinovom vlastníctve nachádzajúce sa v zahraničí, najmä v štátoch, ktoré neuplatňujú odporúčania FATF alebo ich neuplatňujú dostatočne, v miere, v akej to povoľujú miestne platné zákony a predpisy. Ak miestne platné zákony a predpisy zakazujú túto implementáciu, príslušné orgány v štáte materského ústavu musia byť informované finančnými ústavmi, že nemôžu uplatňovať odporúčania FATF.

Regulácia a dohľad

  1. *)Štáty musia zabezpečiť, aby finančné ústavy podliehali primeranej regulácii a dohľadu, a aby účinne implementovali odporúčania FATF. Príslušné orgány musia prijať nevyhnutné legislatívne alebo regulačné opatrenia na zabránenie, aby páchatelia alebo spolupáchatelia trestných činov držali významný alebo kontrolný podiel vo finančnom ústave, aby boli konečným vlastníkom významného alebo kontrolného podielu vo finančnom ústave, alebo aby v ňom zastávali riadiacu funkciu.
     
    V prípade finančných ústavov, na ktoré sa vzťahujú základné princípy (Core Principles), regulačné opatrenia a opatrenia dohľadu, ktoré platia na účely obozretnosti a vzťahujú sa aj na pranie špinavých peňazí, musia podobne platiť aj na účely boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu teroristickej činnosti.
     
    Ostatné finančné ústavy musia byť podrobené procesu udelenia licencie alebo registrácie a musia byť primerane regulované, a musia podliehať dohľadu, resp. kontrole zameranej na overovanie uplatňovaných opatrení proti praniu špinavých peňazí, berúc ohľad na riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu v danom sektore. Obchodné spoločnosti, ktoré poskytujú služby prevodu peňazí alebo iných hodnôt, alebo zmeny peňazí alebo meny, musia ako minimum mať licenciu alebo byť registrované, a musia sa na ne vzťahovať účinné systémy monitorovania a zabezpečovania dodržiavania národných požiadaviek na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu teroristickej činnosti.
     
  2. Určené nefinančné podnikateľské subjekty a profesie musia podliehať opatreniam regulácie a dohľadu, ktoré sa ustanovujú v nasledujúcom texte.
     
    1. Kasína musia podliehať komplexnému režimu regulácie a dohľadu, ktorý zabezpečuje, aby kasína účinne realizovali potrebné opatrenia proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu. Ako minimum:
       
      • kasína musia mať povolenie na podnikanie (licenciu),
      • príslušné orgány musia prijať potrebné legislatívne alebo regulačné opatrenia na zabránenie, aby páchatelia a spolupáchatelia trestných činov vlastnili významný alebo kontrolný podiel, aby boli konečným vlastníkom významného alebo kontrolného podielu, zastávali riadiacu funkciu v kasíne, alebo aby robili prevádzkovateľa kasína,
      • príslušné orgány musia zabezpečiť, aby sa nad kasínami vykonával účinný dohľad nad dodržiavaním požiadaviek na boj proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu teroristickej činnosti.
         
    2. Štáty musia zabezpečiť, aby sa na ostatné kategórie určených nefinančných podnikateľských subjektov a profesií vzťahovali účinné systémy monitorovania a zabezpečovania dodržiavania požiadaviek na boj proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu. Toto treba zabezpečiť s ohľadom na otvorenosť riziku prania špinavých peňazí. Takáto kompetencia môže byť zverená štátnemu orgánu alebo príslušnej profesnej komore (alebo asociácii), ak takáto organizácia dokáže zabezpečiť, aby jej členovia plnili svoje povinnosti boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu teroristickej činnosti.
       
  3. *)Príslušné orgány musia vypracovať smernice a poskytovať spätné informácie, ktoré budú pomáhať finančným ústavom a určeným nefinančným podnikateľským subjektom a profesiám pri uplatňovaní národných opatrení na boj proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu teroristickej činnosti, najmä pri odhaľovaní a ohlasovaní podozrivých transakcií.
  1. INŠTITUCIONÁLNE A ĎALŠIE OPATRENIA POTREBNÉ V SYSTÉMOCH BOJA PROTI LEGALIZÁCII PRÍJMOV Z TRESTNEJ ČINNOSTI A FINANCOVANIU TERORISTICKEJ ČINNOSTI

Príslušné orgány, ich právomoci a zdroje

  1. *)Štáty musia zriadiť FIU, ktorá slúži ako národné centrum pre prijímanie (a ak to je povolené, pre vyžadovanie), analýzu a ďalšie spracovanie STR a ďalších informácií týkajúcich sa potenciálnej legalizácie príjmov z trestnej činnosti alebo financovania teroristickej činnosti. FIU musí mať, priamo alebo nepriamo, včasný prístup k finančným informáciám, administratívnym informáciám a informáciám patriacim do kompetencie orgánov činných v trestnom konaní, ktoré potrebuje na riadne vykonávanie svojich funkcií vrátane analýzy STR.
     
  2. *)Štáty musia zabezpečiť, aby určené orgány činné v trestnom konaní mali zodpovednosť za vyšetrovanie legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania teroristickej činnosti. Odporúča sa, aby štáty čo najviac podporovali a rozvíjali osobitné vyšetrovacie metódy vhodné na vyšetrovanie prania špinavých peňazí, ako kontrolovaná dodávka, utajené operácie a iné príslušné metódy. Odporúča sa tiež, aby štáty používali ďalšie účinné mechanizmy, napríklad používanie stálych alebo dočasných skupín špecializovaných na vyšetrovanie majetku, a vyšetrovanie v spolupráci s príslušnými príslušnými orgánmi v iných štátoch.
     
  3. Príslušné orgány musia byť pri vedení vyšetrovania týkajúceho sa prania špinavých peňazí a s ním spojeného vyšetrovania predikatívnych trestných činov schopné získať dokumenty a informácie potrebné na použitie v tomto vyšetrovaní, v trestnom stíhaní a v súvisiacich konaniach. To zahŕňa právomoc na využívanie donucovacích opatrení na dodanie záznamov vlastnených finančnými ústavmi a inými osobami, na hľadanie osôb, prehľadávanie budov a miestností, a na zabavenie a získanie dôkazov.
     
  4. Orgány dohľadu musia mať primerané právomoci na monitorovanie a zabezpečenie dodržiavania požiadaviek boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu teroristickej činnosti finančnými ústavmi vrátane právomoci robiť kontroly. Musia byť tiež oprávnené vynucovať dodanie akýchkoľvek informácií od finančných ústavov, ktoré sú relevantné pre monitorovanie tohto dodržiavania požiadaviek a pre ukladanie primeraných administratívnych sankcií za nedodržiavanie týchto požiadaviek.
     
  5. Štáty musia poskytnúť svojim príslušným orgánom zapojeným v boji proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu teroristickej činnosti primerané finančné, ľudské a technické zdroje. Štáty musia mať zavedené postupy na zabezpečenie, aby pracovníci týchto orgánov boli občianski bezúhonní.
     
  6. Štáty musia zabezpečiť, aby tvorcovia politiky, FIU, orgány činné v trestnom konaní a orgány dohľadu mali zavedené účinné mechanizmy, ktoré im umožňujú spolupracovať, a v prípade, že je to vhodné, vzájomne skoordinovať svoje aktivity vnútri štátu, čo sa týka vypracovania a implementácie zásad a činností boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu teroristickej činnosti.
     
  7. Štáty musia zabezpečiť, aby ich príslušné orgány mohli skúmať účinnosť svojich systémov boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu teroristickej činnosti vedením komplexnej štatistiky o záležitostiach týkajúcich sa účinnosti a efektívnosti týchto systémov. To zahŕňa štatistiku (i) o prijatých a odoslaných STR, (ii) o vyšetrovaní, trestnom stíhaní a vynesených rozhodnutiach v prípadoch legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania teroristickej činnosti, (iii) o zmrazenom, zabavenom a skonfiškovanom majetku a (iv) o vzájomnej právnej pomoci alebo iných medzinárodných žiadostiach o spoluprácu.

Transparentnosť právnických osôb a dohôd o zriadenom právnom vzťahu

  1. Štáty musia prijať opatrenia na zabránenie protiprávnemu využívaniu právnických osôb páchateľmi trestných činov prania špinavých peňazí. Štáty musia zabezpečiť, aby existovali primerané, presné a včasné informácie o konečnom vlastníctve a o kontrole nad právnickými osobami, ktoré príslušné orgány môžu včas získať alebo mať k nim prístup. Najmä štáty, v ktorých existujú právnické osoby, ktoré môžu emitovať akcie na doručiteľa, musia prijať primerané opatrenia, aby sa tieto nezneužívali na pranie špinavých peňazí, a musia byť schopné preukázať primeranosť týchto opatrení. Štáty by mohli uvážiť opatrenia na uľahčenie prístupu k informáciám o konečnom vlastníctve a o kontrole pre tie finančné ústavy, ktoré plnia požiadavky ustanovené v odporúčaní 5.
     
  2. Štáty musia prijať opatrenia na zabránenie protiprávneho využívania dohôd o zriadenom právnom vzťahu páchateľmi trestných činov prania špinavých peňazí. Štáty musia predovšetkým zabezpečiť, aby existovali primerané, presné a včasné informácie o písomne zriadenom správcovskom vzťahu vrátane informácií o zriaďovateľovi vzťahu, správcovi a o oprávnených osobách vo vzťahu, ktoré príslušné orgány môžu včas získať alebo získať prístup k nim. Štáty by mohli zvážiť opatrenia na uľahčenie prístupu k informáciám o konečnom vlastníctve a o kontrole pre tie finančné ústavy, ktoré plnia požiadavky ustanovené v odporúčaní 5.
  1. MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA
  1. Štáty musia prijať okamžité kroky, aby sa stali účastníkmi viedenskej konvencie, palermskej konferencie a Medzinárodnej konvencie OSN na potláčanie financovania terorizmu z r. 1999 a aby ich úplne implementovali. Odporúča sa tiež, aby štáty ratifikovali a implementovali ďalšie príslušné medzinárodné konvencie, ako je Konvencia Rady Európy o legalizácii, hľadaní, zabavení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti z r. 1990 a Americká konvencia o boji proti terorizmu z r. 2002.

Vzájomná právna pomoc a vydávanie

  1. Štáty musia rýchlo, konštruktívne a účinne poskytovať najširšiu možnú škálu vzájomnej právnej pomoci v spojitosti s vyšetrovaním, trestným stíhaním a konaním spojeným s legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním teroristickej činnosti. Štáty predovšetkým:
     
    1. nesmú zakazovať poskytovanie vzájomnej právnej pomoci alebo ukladať neprimerané alebo nevhodné reštriktívne podmienky poskytovaniu,
       
    2. musia zabezpečiť, aby mali jasné a účinné postupy na realizáciu žiadostí o vzájomnú právnu pomoc,
       
    3. nesmú odmietnuť splniť žiadosť o vzájomnú právnu pomoc len z toho dôvodu, že trestný čin sa považuje za spojený aj s fiškálnymi záležitosťami,
       
    4. nesmú odmietnuť splniť žiadosť o vzájomnú právnu pomoc z dôvodu, že zákony vyžadujú, aby finančné ústavy dodržiavali ustanovenia týkajúce sa bankového tajomstva alebo mlčanlivosti v služobných veciach.

Štáty musia zabezpečiť, aby právomoci ich príslušných orgánov, ktoré sa vyžadujú podľa odporúčania 28, bolo možné využiť aj na vyhovenie žiadostiam o vzájomnú právnu pomoc, a ak to je v súlade s ich domácim rámcom, na vyhovenie priamym žiadostiam zahraničných justičných orgánov alebo orgánov činných v trestnom konaní adresovaným domácim protistranám.

S cieľom zamedziť kolízii zákonov rôznych jurisdikcií treba venovať pozornosť vypracovaniu a uplatňovaniu mechanizmov určenia najlepšieho miesta pre trestné stíhanie obžalovaných v záujme spravodlivosti v prípadoch, ktoré podliehajú trestnému stíhaniu vo viac ako jednom štáte.

  1. Štáty si musia v najväčšej možnej miere poskytovať vzájomnú právnu pomoc, aj v prípade, ak absentuje princíp obojstrannej trestnosti.
     
    Ak sa vo veci vzájomnej právnej pomoci a vydania vyžaduje uplatňovanie princípu obojstrannej trestnosti, túto požiadavku treba považovať za splnenú bez ohľadu na to, či oba štáty zaraďujú trestný čin do tej istej kategórie trestných činov, alebo označujú trestný čin tou istou terminológiou, ak oba štáty trestne postihujú činnosť, ktorá predstavuje skutkovú podstatu trestného činu.
     
  2. *)Musí existovať právomoc prijímať urýchlené opatrenia na vyhovenie žiadostiam zahraničných štátov o identifikáciu, zmrazenie, zabavenie a konfiškáciu prepieraného majetku, ziskov z prania špinavých peňazí alebo predikatívnych trestných činov, nástrojov používaných pri spáchaní týchto trestných činov alebo plánovaných na použitie pri ich spáchaní, alebo majetku zodpovedajúcej hodnoty. Musí tiež existovať mechanizmus koordinácie konania vo veci zabavenia a konfiškácie, ktorý môže zahŕňať vzájomné rozdelenie skonfiškovaného majetku.
     
  3. Štáty musia legalizáciu príjmov z trestnej činnosti uznávať ako trestný čin, ktorý podlieha povinnosti vydania. Každý štát musí buď vydať svojich štátnych príslušníkov, alebo ak štát tak neurobí čisto z dôvodu štátnej príslušnosti, tento štát musí na žiadosť štátu žiadajúceho o vydanie predložiť tento prípad bez zbytočného odkladu svojim príslušným orgánom na účel stíhania trestných činov ustanovených v žiadosti. Tieto orgány musia prijať rozhodnutie a viesť konanie rovnako ako v prípade akéhokoľvek iného trestného činu závažného charakteru podľa domáceho práva toho štátu. Príslušné štáty musia vzájomne spolupracovať, najmä v procedurálnych a dôkazových aspektoch, aby sa zabezpečila účinnosť takéhoto trestného stíhania.
     
    Štáty môžu, rešpektujúc svoje právne rámce, zvážiť zjednodušenie vydávania tým, že umožnia priame zasielanie žiadostí o vydanie medzi príslušnými ministerstvami, vydávanie osôb len na základe zatykača alebo rozsudku, respektíve zavedú zjednodušené vydávanie osôb, ktoré sa dobrovoľne vzdajú formálneho konania vo veci vydania.

Ostatné formy spolupráce

  1. *)Štáty musia zabezpečiť, aby ich príslušné orgány poskytovali svojím zahraničným partnerským orgánom čo najširší rozsah spolupráce. Musia existovať jasné a účinné cesty na uľahčenie okamžitej a konštruktívnej výmeny informácií týkajúcich sa legalizácie príjmov z trestnej činnosti, ako aj relevantných predikatívnych trestných činov priamo medzi partnerskými orgánmi, buď spontánne, alebo na žiadosť. Výmeny informácií musia byť povolené bez prílišných obmedzujúcich podmienok. Predovšetkým:
     
    1. príslušné orgány nesmú odmietnuť žiadosť o pomoc len na základe toho, že žiadosť sa považuje za týkajúcu sa aj fiškálnych záležitostí,
       
    2. štáty nesmú uplatniť zákony, ktoré vyžadujú, aby finančné ústavy zachovávali ustanovenia, týkajúce sa bankového tajomstva alebo zachovávania mlčanlivosti v služobných veciach, ako dôvod neposkytnutia spolupráce,
       
    3. príslušné orgány musia byť schopné viesť pátranie, a ak to je možné, vyšetrovanie v mene zahraničných partnerských orgánov.

Ak schopnosť získavať informácie žiadané príslušným zahraničným orgánom nie je súčasťou mandátu jeho partnerskej strany, odporúča sa tiež, aby štáty povolili okamžitú a konštruktívnu výmenu informácií s inými subjektmi ako partnerské orgány. Spolupráca so zahraničnými orgánmi inými ako partnerské orgány sa môže vykonávať priamo alebo nepriamo. Ak príslušné orgány nie sú si isté o vhodnom smere postupu, musia sa najprv obrátiť na svoje partnerské zahraničné strany so žiadosťou o pomoc.

Štáty musia ustanoviť kontrolné mechanizmy a zábezpeky, aby sa informácie vymieňané príslušnými orgánmi používali len oprávneným spôsobom, v súlade s ich povinnosťami týkajúcimi sa ochrany súkromia a údajov.

SLOVNÍK POJMOV

V týchto odporúčaniach sa používajú tieto skratky a odkazy:

„Konečný vlastník“ znamená fyzickú osobu alebo osoby, ktoré skutočne vlastnia alebo kontrolujú klienta, respektíve znamená osobu, v prospech ktorej sa transakcia uskutočňuje. Zahŕňa tiež tie osoby, ktoré vykonávajú konečnú efektívnu kontrolu nad právnickou osobou alebo dohodou o uzatvorenom právnom vzťahu.

„Základné princípy“ znamenajú Základné princípy účinného bankového dohľadu, vydané Bazilejským výborom bankového dohľadu, Ciele a princípy regulácie cenných papierov, vydané Medzinárodnou organizáciou komisií cenných papierov, a Princípy dohľadu nad poisťovníctvom, vydané Medzinárodným združením orgánov dohľadu nad poisťovníctvom.

„Určené kategórie trestných činov“ znamenajú:

  • účasť v organizovanej zločineckej skupine a vydieračstve,
  • terorizmus vrátane financovania terorizmu,
  • obchod s ľuďmi a pašovanie migrantov,
  • sexuálne zneužívanie vrátane sexuálneho zneužívania detí,
  • protiprávne obchodovanie s narkotikami a psychotropnými látkami,
  • protiprávne obchodovanie so zbraňami,
  • protiprávne obchodovanie s ukradnutým a iným tovarom,
  • korupciu a úplatkárstvo,
  • podvody,
  • falšovanie meny,
  • falšovanie tovaru a tovarové pirátstvo,
  • environmentálne trestné činy,
  • vraždu, ťažké ublíženie na zdraví,
  • únos, protiprávne obmedzovanie a bratie rukojemníkov,
  • lúpež alebo krádež,
  • pašovanie,
  • vydieranie,
  • falšovanie,
  • pirátstvo a
  • zneužívanie informácií získaných pri výkone povolania a trhovú manipuláciu.

Pri rozhodovaní o škále trestných činov, ktoré majú byť zahrnuté ako predikatívne trestné činy v každej z uvedených kategórií, každý štát môže rozhodnúť v súlade s domácim právom, ako definuje tieto trestné činy a povahu všetkých konkrétnych prvkov týchto trestných činov, ktoré z nich robia závažné trestné činy.

„Určené nefinančné podnikateľské subjekty a profesie“ sú:

  1. kasína (ktoré zahŕňajú aj internetové kasína),
     
  2. realitní agenti,
     
  3. obchodníci s drahými kovmi,
     
  4. obchodníci s drahými kameňmi,
     
  5. právnici, notári, iní nezávislí právnickí profesionáli a účtovníci – tu patria osoby so samostatnou praxou, partneri alebo profesionáli zamestnaní v profesionálnych firmách. Nepatria tu „interní“ profesionáli, ktorí sú zamestnancami podnikateľských subjektov iného druhu, ani profesionáli pracujúci pre vládne orgány, ktorí už môžu byť podriadení uplatňovaniu opatrení proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti na základe iných zákonných požiadaviek.
     
  6. poskytovatelia správcovských a firemných služieb predstavujú všetky osoby alebo podnikateľské subjekty, ktoré nie sú zahrnuté nikde v týchto odporúčaniach, a ktoré ako podnikateľský subjekt poskytujú tretím stranám niektoré z týchto služieb:
     
    • konanie ako agent právnických osôb pre zriadenie,
    • konanie ako (alebo zabezpečenie, aby iná osoba konala ako) riaditeľ alebo tajomník spoločnosti, spoločník vo verejnej obchodnej spoločnosti, alebo v podobnej pozícii vo vzťahu k iným právnickým osobám,
    • zabezpečenie registrovaného sídla; obchodnej adresy alebo adresy bydliska, korešpondenčnej alebo administratívnej adresy pre obchodnú spoločnosť, partnerstvo (verejnú obchodnú spoločnosť) alebo inú právnickú osobu alebo dohodu o uzatvorenom právnom vzťahu,
    • konanie ako (alebo zabezpečenie, aby iná osoba konala ako) správca písomne zriadenej správy/poručníctva,
    • konanie ako (alebo zabezpečenie, aby iná osoba konala ako) poverený akcionár za inú osobu.

„Určený limit“ predstavuje sumu určenú vo vysvetľujúcom komentári.

„Finančné ústavy“ znamenajú každú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá vykonáva ako podnikateľskú činnosť jednu alebo viaceré nasledujúce činnosti alebo operácie pre klienta alebo v jeho mene:

  1. prijímanie vkladov a iných splatných finančných prostriedkov od verejnosti3),
  2. poskytovanie úverov4),
  3. finančný leasing5),
  4. prevod peňazí alebo hodnôt6),
  5. emisia a riadenie platobných prostriedkov (napríklad kreditné a debetné karty, šeky, cestovné šeky, peňažné príkazy a bankové zmenky, elektronické peniaze),
  6. finančné záruky a prísľuby,
  7. obchodovanie s:
    1. nástrojmi peňažného trhu (šeky, zmenky, depozitné certifikáty, deriváty atď.),
    2. devízami,
    3. kurzovými, úrokovými a indexovými nástrojmi,
    4. prevoditeľnými cennými papiermi,
    5. komoditnými futures.
  8. participácia na emisii cenných papierov a poskytovanie finančných služieb spojených s týmito emisiami,
  9. riadenie individuálneho a kolektívneho portfólia,
  10. úschova a správa hotovosti alebo likvidných cenných papierov v mene iných osôb,
  11. iné investovanie, správa alebo riadenie peňažných prostriedkov alebo peňazí v mene iných osôb,
  12. uzatváranie a investovanie životných poistiek a iných poistiek spojených s investovaním7),
  13. zmena peňazí a mien.

Ak fyzická alebo právnická osoba vykonáva finančnú činnosť len príležitostne alebo veľmi obmedzene (s ohľadom na kvantitatívne alebo absolútne kritériá), takže riziko výskytu prania špinavých peňazí je malé, štát sa môže rozhodnúť, že uplatňovanie opatrení proti praniu špinavých peňazí nie je nevyhnutné, a to úplne alebo čiastočne.

Štát sa môže za prísne obmedzených a odôvodnených okolností a na základe overeného nízkeho rizika prania špinavých peňazí rozhodnúť neuplatňovať niektoré odporúčania alebo všetkých štyridsať odporúčaní vo vzťahu k niektorým finančným činnostiam uvedeným vyššie.

„FIU“ znamená jednotku finančnej polície (financial intelligence unit).

„Dohody o uzatvorenom právnom vzťahu“ znamenajú písomne uzatvorené dohody o vykonávaní správy alebo podobné dohody o právnom vzťahu.

„Právnické osoby“ znamenajú právnické osoby, nadácie, partnerstvá alebo združenia, alebo akékoľvek podobné osoby, ktoré môžu uzatvoriť stály klientsky vzťah s finančným ústavom, alebo inak vlastniť majetok.

„Payable-through účty“ predstavujú korešpondenčné účty, ktoré tretie osoby používajú priamo na vykonávanie obchodnej činnosti vo vlastnom mene.

„Politicky angažované osoby“ (PEP – Politically Exposed Persons) sú fyzické osoby, ktorým sú alebo boli zverené významné verejné funkcie v cudzom štáte, napríklad hlavy štátov alebo vlád, politici vo vrcholových funkciách, vrcholoví predstavitelia vlády, vysokí súdni alebo vojenskí predstavitelia, vrcholový manažment štátnych spoločností, dôležití vysokí funkcionári politických strán. Obchodné vzťahy s rodinnými príslušníkmi PEP alebo osobami s blízkym vzťahom k nim obsahujú riziko straty dobrého mena podobné ako riziko spojené s PEP samotnými. Táto definícia sa nevzťahuje na osoby v stredných alebo nižších funkciách v uvedených kategóriách.

„Účelová shell banka“ znamená banku zapísanú v obchodnom registri v jurisdikcii, v ktorej sa fyzicky nenachádza a ktorá nie je pridružená k regulovanej finančnej skupine.

„STR“ znamená hlásenie o podozrivej transakcii (suspicious transaction report).

„Orgány dohľadu“ znamenajú určené príslušné orgány, ktoré zodpovedajú za dodržiavanie požiadaviek na boj proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu finančnými ústavmi.

„Odporúčania FATF“ predstavujú tieto odporúčania a Osobitné odporúčania FATF pre boj proti financovaniu teroristickej činnosti.

PRÍLOHA

VYSVETĽUJÚCI KOMENTÁR
K ŠTYRIDSIATIM ODPORÚČANIAM

VYSVETĽUJÚCI KOMENTÁR

Všeobecne

  1. Odkaz na „štáty“ v tomto dokumente treba brať tak, že sa rovnako vzťahuje aj na „teritóriá“ alebo „jurisdikcie“.
     
  2. Odporúčania 5 – 16 a 21 – 22 ustanovujú, že finančné ústavy alebo určené nefinančné podnikateľské subjekty a profesie musia prijať určité opatrenia. Tieto odkazy vyžadujú, aby štáty prijali opatrenia, ktoré budú nútiť finančné ústavy alebo určené nefinančné podnikateľské subjekty a profesie, aby spĺňali každé odporúčanie. Základné povinnosti podľa odporúčaní 5, 10 a 13 sa musia zakotviť v zákone alebo podzákonnej norme, kým podrobnejšie prvky týchto odporúčaní, ako aj povinnosti podľa iných odporúčaní by sa mohli vyžadovať buď zákonom alebo podzákonnou normou, alebo inými vynútiteľnými prostriedkami vydanými príslušným orgánom.
     
  3. Ak sa urobí odkaz na finančný ústav, ktorý „je presvedčený o určitej skutočnosti“, tento ústav musí byť schopný preukázať príslušným orgánom, na základe akých skutočností dospel k takémuto záveru.
     
  4. Štáty, aby vyhoveli odporúčaniam 12 a 16, nemusia vydávať zákony alebo podzákonné normy, ktoré sa vzťahujú výhradne na právnikov, notárov, účtovníkov a iné určené nefinančné podnikateľské subjekty a profesie, ak tieto podnikateľské subjekty alebo profesie sú zahrnuté v zákonoch alebo podzákonných normách, ktoré sa týkajú predmetných činností.
     
  5. Vysvetľujúci komentár, ktorý sa vzťahuje na finančné ústavy, sa v prípade aktuálnosti vzťahuje aj na určené nefinančné podnikateľské subjekty a profesie.

Odporúčania 5, 12 a 16

Stanovené hranice pre transakcie (v odporúčaniach 5 a 12) sú takéto:

  • finančné ústavy (pre príležitostných klientov podľa odporúčania 5) – 15 000 USD/EUR,
  • kasína vrátane internetových kasín (v odporúčaní 12) – 3 000 USD/EUR,
  • v prípade obchodníkov s drahými kovmi a obchodníkov s drahými kameňmi, keď sa angažujú v akejkoľvek hotovostnej transakcii (v odporúčaniach 12 a 16) – 15 000 USD/EUR.

Finančné transakcie nad určený limit zahŕňajú situácie, v ktorých sa transakcia vykonáva v jedinej operácii, alebo vo viacerých operáciách, ktoré sa zdajú byť spojené.

Odporúčanie 5

Povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi a varovanie klienta

  1. Ak finančný ústav má pri uzatváraní vzťahu s klientom alebo počas neho, respektíve pri vykonávaní príležitostných transakcií podozrenie, že transakcie sú spojené s legalizáciou príjmov z trestnej činnosti alebo financovaním teroristickej činnosti, ústav musí:
     
    1. snažiť sa určiť a overiť totožnosť klienta a konečného vlastníka, stáleho, ako aj príležitostného, a bez ohľadu na akúkoľvek výnimku alebo akúkoľvek stanovenú hranicu, ktorá môže inak platiť,
       
    2. vypracovať STR pre FIU v súlade s odporúčaním 13.
       
  2. Odporúčanie 14 zakazuje finančným ústavom, ich členom predstavenstva, vedúcim pracovníkom a zamestnancom prezradiť klientovi fakt, že STR alebo súvisiace informácie sa oznámili FIU. Existuje riziko, že klienti by mohli byť neúmyselne varovaní, v prípade, že finančný ústav uskutočňuje povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi (povinnosti CDD). Ak si klient uvedomí existenciu STR alebo vyšetrovania, môže to ohroziť budúce úsilie pri vyšetrovaní transakcie podozrivej z hľadiska legalizácie príjmov z trestnej činnosti alebo financovania teroristickej činnosti.
     
  3. Preto ak finančné ústavy nadobudnú podozrenie, že transakcie sú spojené s legalizáciou príjmov z trestnej činnosti alebo financovaním teroristickej činnosti, musia vziať do úvahy riziko varovania, pri uplatňovaní procesu povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Ak sa ústav odôvodnene domnieva, že vykonanie postupu CDD bude varovaním pre klienta alebo potenciálneho klienta, môže sa rozhodnúť neuplatniť tento postup, a podá STR. Ústavy musia zabezpečiť, aby si ich zamestnanci pri vykonávaní CDD uvedomovali tieto problémy a pristupovali k nim citlivo.

Povinná starostlivosť vo vzťahu k právnickým osobám a dohodám o uzatvorenom právnom vzťahu

  1. Finančné ústavy pri vykonávaní prvkov (a) a (b) postupu CDD vo vzťahu k právnickým osobám alebo dohodám o uzatvorenom právnom vzťahu musia:
     
    1. overiť, či akákoľvek osoba, ktorá sa javí ako konajúca v mene klienta, je na to oprávnená, a musia zistiť totožnosť tejto osoby,
       
    2. zistiť a overiť totožnosť klienta – druhy opatrení, ktoré budú zvyčajne potrebné na uspokojivé splnenie tejto funkcie, budú vyžadovať získanie dôkazu o zápise v obchodnom registri alebo podobný dôkaz o právnom postavení právnickej osoby alebo dohody o uzatvorenom právnom vzťahu, ako aj informácie týkajúce sa mena klienta, mien správcov, právnej formy, adresy, členov predstavenstva a ustanovení, ktoré upravujú právomoc právnickej osoby vstupovať do záväzkových vzťahov alebo dohodu o uzatvorenom právnom vzťahu,
       
    3. zistiť totožnosť konečných vlastníkov vrátane pochopenia vlastníckej a kontrolnej štruktúry a prijať primerané opatrenia na overenie totožnosti týchto osôb. Druhy opatrení, ktoré budú zvyčajne potrebné na uspokojivé splnenie tejto funkcie, budú vyžadovať zistenie totožnosti fyzických osôb s kontrolným podielom a zistenie totožnosti fyzických osôb, ktoré tvoria „mozog“ a manažment právnickej osoby alebo dohody o uzatvorenom právnom vzťahu. Ak klient alebo vlastník kontrolného podielu je verejná obchodná spoločnosť, na ktorú sa vzťahujú požiadavky poskytovania údajov pre regulačný orgán, nie je potrebné sa snažiť zistiť a overiť totožnosť žiadneho akcionára tejto spoločnosti.

Relevantné informácie alebo údaje možno získať z verejného registra, od klienta, alebo z iných spoľahlivých zdrojov.

Spoliehanie sa na už vykonané zistenie a overenie totožnosti

  1. Opatrenia CDD ustanovené v odporúčaní 5 neznamenajú, že finančné ústavy musia opakovane zisťovať a overovať totožnosť každého klienta vždy, keď klient vykonáva transakciu. Ústav je oprávnený spoliehať sa na kroky, ktoré sa už vykonali, ak nemá pochybnosti o pravdivosti týchto informácií. Príkladmi situácií, ktoré by mohli viesť ústav k takýmto pochybnostiam, by mohli byť nasledujúce situácie: ak existuje podozrenie prania špinavých peňazí vo vzťahu k tomuto klientovi, alebo ak nastane závažná zmena v spôsobe, akým sa narába s účtom klienta, ktorá sa nezhoduje s obchodným profilom klienta.

Čas overenia

  1. Medzi príklady druhov situácií, pri ktorých bude prípustné vykonať overenie až po zriadení obchodného vzťahu z dôvodu dôležitosti neprerušenia normálneho obchodného procesu, patrí:
     
    • obchody bez priameho osobného styku s klientom,
       
    • transakcie s cennými papiermi – v sektore cenných papierov sa od firiem a sprostredkovateľov môže vyžadovať, aby realizovali transakcie veľmi rýchlo v súlade s trhovými podmienkami v čase, keď ich klient kontaktuje, a vykonanie transakcie sa môže vyžadovať pred dokončením overenia totožnosti,
       
    • životné poistenie – čo sa týka sektora životného poistenia, štáty môžu povoliť, aby sa zistenie a overenie totožnosti osoby oprávnenej na poistnú náhradu konalo až po uzatvorení obchodného vzťahu s majiteľom poistky. Vo všetkých týchto prípadoch sa však zistenie a overenie totožnosti musí konať v čase alebo pred časom vyplatenia, alebo v čase, keď oprávnená osoba má v úmysle uplatniť práva nadobudnuté z poistky.
       
  2. Finančné ústavy budú musieť tiež prijať postupy riadenia rizík vo vzťahu k podmienkam, za ktorých klient môže využiť obchodný vzťah pred ukončením procesu overenia. Medzi tieto postupy má patriť súbor opatrení, napríklad obmedzenie počtu, druhov, resp. sumy transakcií, ktoré možno vykonať, a monitorovanie veľkých alebo zložitých transakcií vykonávaných mimo očakávaných noriem pre tento druh vzťahu. Finančné ústavy by mali vychádzať z bazilejského dokumentu o CDD8) (Basel CDD paper) (odsek 2.2.6), kde sa nachádza špecifický návod s príkladmi opatrení na riadenie rizík v obchodoch bez priameho osobného styku s klientom.

Požiadavka na zisťovanie totožnosti existujúcich klientov

  1. Princípy ustanovené v bazilejskom dokumente o CDD, týkajúce sa zisťovania totožnosti existujúcich klientov, slúžia ako návod pre uplatňovanie postupov povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi pre ústavy vykonávajúce bankovú činnosť, a v prípade aktuálnosti sa môžu používať vo vzťahu k ostatným finančným ústavom.
 

Jednoduchšie alebo redukované opatrenia CDD

  1. Všeobecným pravidlom je, že klienti musia byť podrobení úplnej škále opatrení CDD vrátane požiadavky identifikovať konečného vlastníka. Existujú však okolnosti, pri ktorých je riziko legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania teroristickej činnosti nižšie, pri ktorých sú informácie o totožnosti klienta a konečného vlastníka klienta verejne dostupné, alebo pri ktorých existujú primerané kontrolné mechanizmy inde v národnom systéme. Za týchto okolností môže byť odôvodnené, aby štát povolil svojim finančným ústavom uplatňovať jednoduchšie alebo redukované opatrenia CDD pri zisťovaní a overovaní totožnosti klienta a konečného vlastníka.
     
  2. Príkladmi klientov, v prípade ktorých možno uplatňovať jednoduchšie alebo zredukované opatrenia CDD, sú:
     
    • finančné ústavy – ak sa na ne vzťahujú požiadavky na boj proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu teroristickej činnosti, ktoré sa zhodujú s odporúčaniami FATF, a ak sú podriadené dohľadu nad dodržiavaním týchto kontrolných mechanizmov.
    • verejné obchodné spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú požiadavky poskytovania informácií regulačnému orgánu,
    • štátne správy alebo štátne podniky.
       
  3. Jednoduchšie alebo redukované opatrenia CDD by sa mohli uplatňovať aj voči konečným vlastníkom združených účtov, ktoré vlastnia určené nefinančné podnikateľské subjekty alebo profesie, ak sa na tieto podnikateľské subjekty alebo profesie vzťahujú požiadavky na boj proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu teroristickej činnosti, ktoré sú zhodné s odporúčaniami FATF, a ak podliehajú účinným systémom monitorovania a zabezpečovania ich súladu s týmito požiadavkami. Banky musia tiež dodržiavať bazilejský dokument o CDD (odsek 2.2.4), v ktorom sa ustanovujú konkrétne pokyny týkajúce sa situácií, v ktorých sa ústav, ktorý vedie účet, môže spoľahnúť na klienta, ktorý je profesionálnym finančným sprostredkovateľom, že tento vykoná povinnú CDD starostlivosť voči svojim klientom (t. j. konečným vlastníkom bankového účtu). Dokument o CDD môže v prípade, že sa to hodí, poskytnúť návod aj vo vzťahu k podobným účtom vedeným inými druhmi finančných ústavov.
     
  4. Jednoduchšie alebo zredukované opatrenia CDD by mohli byť prijateľné aj vo vzťahu k rôznym druhom produktov a transakcií, ako (len príklady):
     
    • poistky v životnom poistení, pri ktorých ročné poistné nie je vyššie ako 1 000 USD/EUR, alebo jednorazové poistné nie je vyššie ako 2 500 USD/EUR,
    • poistky v dôchodkových systémoch, ak neexistuje klauzula o odstúpení a poistku nemožno použiť ako kolaterál,
    • dôchodkový, starobný alebo podobný systém, ktorý poskytuje dôchodkové dávky zamestnancom, pričom príspevky sa robia formou mzdových zrážok a pravidlá systému nedovoľujú postúpenie členského podielu v systéme.
       
  5. Štáty sa tiež môžu rozhodnúť, či finančné ústavy môžu uplatňovať tieto jednoduchšie opatrenia len voči klientom v ich vlastnej jurisdikcii, alebo povolia vykonávať ich vo vzťahu ku klientom z každej inej jurisdikcie, o ktorej je pôvodný štát presvedčený, že dodržiava a účinne implementuje odporúčania FATF.
     
    Jednoduchšie opatrenia CDD nie sú prijateľné, ak existuje podozrenie z legalizácie príjmov z trestnej činnosti alebo financovania teroristickej činnosti, alebo sú aktuálne konkrétne scenáre s vyšším rizikom.

Odporúčanie 6

Odporúča sa, aby štáty rozšírili požiadavky odporúčania 6 na osoby, ktoré zastávajú vo svojom štáte čelné funkcie.

Odporúčanie 9

Toto odporúčanie neplatí pre outsourcing alebo vzťahy zastúpenia.

Toto odporúčanie neplatí ani pre vzťahy, účty alebo transakcie medzi finančnými ústavmi pre ich klientov. Na tieto vzťahy sa vzťahujú odporúčania 5 a 7.

Odporúčanie 10 a 11

Slovo „transakcie“ vo vzťahu k poisťovníctvu treba chápať ako znamenajúce poisťovací produkt samotný, platbu poistného a odškodné.

Odporúčanie 13

  1. Odkaz na trestnú činnosť v odporúčaní 13 sa vzťahuje na:
     
    1. všetky trestné činy, ktoré by v danej jurisdikcii predstavovali predikatívny trestný čin, alebo
       
    2. minimálne na tie trestné činy, ktoré by predstavovali predikatívny trestný čin, požadovaný v odporúčaní 1.

Dôrazne sa odporúča, aby štáty prijali alternatívu (a). Ohlasovať treba všetky podozrivé transakcie vrátane pokusov o transakcie, bez ohľadu na výšku transakcie.

  1. Finančné ústavy musia pri implementácii odporúčania 13 ohlasovať podozrivé transakcie bez ohľadu, či sa tiež pokladajú za týkajúce sa daňových záležitostí. Štáty musia brať do úvahy, že páchatelia trestných činov prania špinavých peňazí sa na odradenie finančných ústavov od ohlásenia podozrivej transakcie môžu okrem iného snažiť tvrdiť, že ich transakcie sa týkajú daňových záležitostí.

Odporúčanie 14 (varovanie)

Ak sa právnici, notári alebo nezávislí právni profesionáli a účtovníci konajúci ako nezávislí profesionáli snažia odradiť klienta od angažovania sa v protiprávnej činnosti, toto nepredstavuje varovanie.

Odporúčanie 15

Druh a rozsah opatrení, ktoré treba prijať vo vzťahu ku každej z požiadaviek ustanovených v tomto odporúčaní, musí byť primeraný, berúc ohľad na riziko legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania teroristickej činnosti a na rozsah obchodnej činnosti.

V prípade finančných ústavov mechanizmy riadenia dodržiavania právnych noriem musia zahŕňať vymenovanie osoby poverenej zabezpečovať dodržiavanie právnych noriem (compliance manager) na úrovni manažmentu.

Odporúčanie 16

  1. Je vecou každej jurisdikcie, aby určila záležitosti, ktoré patria do privilégia mlčanlivosti právnych profesionálov alebo do povinnosti mlčanlivosti v služobných veciach. Zvyčajne budú obsahovať informácie, ktoré právnici, notári alebo iní nezávislí právni profesionáli dostávajú od alebo prostredníctvom niektorého zo svojich klientov: (a) v rámci zisťovania právneho postavenia svojho klienta, alebo (b) pri vykonávaní svojich úloh obhajoby alebo zastupovania tohto klienta v súdnom, správnom, rozhodcovskom alebo zmierovacom konaním, alebo vo vzťahu k nim. Ak sa na účtovníkov vzťahujú tie isté povinnosti tajomstva alebo mlčanlivosti, ani oni nie sú povinní ohlasovať podozrivé transakcie.
     
  2. Štáty môžu povoliť, aby právnici, notári, iní nezávislí právni profesionáli a účtovníci zasielali STR svojim príslušným profesným komorám (alebo asociáciám), ak existujú primerané formy spolupráce medzi týmito organizáciami a FIU.

Odporúčanie 19

  1. Štáty by mohli na uľahčenie odhaľovania a monitorovania hotovostných transakcií – bez akéhokoľvek narušenia voľného pohybu kapitálu – uvážiť realizovateľnosť podrobenia všetkých cezhraničných transferov nad určitú hranicu požiadavkám na overovanie, administratívne monitorovanie, vystavenie deklarácie alebo evidovanie (archiváciu údajov).
     
  2. Ak štát zistí nezvyčajnú medzinárodnú prepravu peňazí, peňažných nástrojov, drahých kovov alebo drahokamov atď., musí uvážiť informovanie, v prípade, ak je to vhodné, colného úradu alebo iných príslušných orgánov štátu, z ktorého zásielka pochádza, respektíve štátu určenia, a musí spolupracovať pri určení zdroja, destinácie a účelu zásielky, a pri prijatí primeraného opatrenia.

Odporúčanie 23

Odporúčanie 23 sa nesmie interpretovať ako vyžadujúce zavedenie systému pravidelného skúmania schválenia kontrolných podielov vo finančných ústavoch len na účel boja proti praniu špinavých peňazí, ale na zdôraznenie potreby skúmania vhodnosti kontrolných akcionárov vo finančných ústavoch (najmä v bankách a nebankových subjektoch) z hľadiska FATF. Preto tam, kde existujú testy vhodnosti akcionárov, pozornosť orgánov dohľadu treba upriamiť na ich vhodnosť pre účely presadzovania opatrení proti praniu špinavých peňazí.

Odporúčanie 25

Keď štáty zvažujú spätné informácie, ktoré treba poskytovať, musia prihliadať na Smernice FATF najlepšej praxe pri poskytovaní spätných informácií pre ohlasujúce finančné ústavy a ostatné osoby.

Odporúčanie 26

Keď štát zriadi FIU, musí zvážiť uchádzanie sa o členstvo v skupine Egmont. Štáty musia brať do úvahy špecifikáciu účelu skupiny Egmont a jej princípy výmeny informácií medzi jednotkami finančnej polície v prípadoch týkajúcich sa legalizácie príjmov z trestnej činnosti. Tieto dokumenty obsahujú dôležité smernice týkajúce sa úlohy a funkcií FIU a mechanizmy výmeny informácií medzi FIU.

Odporúčanie 27

Štáty musia zvážiť prijatie opatrení na národnej úrovni vrátane legislatívnych, ktoré umožnia ich príslušným orgánom vyšetrujúcim prípady prania špinavých peňazí odložiť alebo vzdať sa zatknutia podozrivých osôb, respektíve zabavenia peňazí na účel identifikácie osôb zapojených v týchto činnostiach, alebo na zhromažďovanie dôkazov. Bez týchto opatrení používanie takých postupov ako riadené dodávky a utajené operácie nie je možné.

Odporúčanie 38

Štáty musia uvážiť:

  1. zriadenie fondu zabaveného majetku v svojom príslušnom štáte, do ktorého sa bude ukladať všetok skonfiškovaný majetok alebo jeho časť na účely presadzovania práva, zdravia, vzdelávania, alebo na iné vhodné účely,
     
  2. prijatie takých opatrení, ktoré sú potrebné, aby bolo možné rozdeľovať skonfiškovaný majetok medzi ostatné štáty, najmä ak konfiškácia je priamo alebo nepriamo výsledkom koordinovaných akcií orgánov činných v trestnom konaní v dvoch alebo viacerých štátoch.

Odporúčanie 40

  1. Na účel tohto odporúčania:
    • „partnerské orgány“ znamenajú orgány, ktoré vykonávajú podobné povinnosti a funkcie,
       
    • „príslušný orgán“ znamená všetky správne orgány a orgány činné v trestnom konaní zaoberajúce sa bojom proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovaniu teroristickej činnosti vrátane FIU a orgánov dohľadu.
       
  2. V závislosti od druhu zaangažovaného príslušného orgánu a charakteru a účelu spolupráce môžu byť na výmenu informácií vhodné rôzne kanály. Príkladmi mechanizmov alebo kanálov, ktoré sa používajú na výmenu informácií, sú: dvojstranné alebo viacstranné dohody alebo dohovory, memorandá o porozumení, výmeny na základe reciprocity, alebo prostredníctvom príslušných medzinárodných alebo regionálnych organizácií. Toto odporúčanie však nemá za cieľ zahŕňať spoluprácu týkajúcu sa vzájomnej právnej pomoci alebo vydávania.
     
  3. Odkaz na nepriamu výmenu informácií so zahraničnými orgánmi inými ako partnerské orgány zahŕňa situáciu, keď požadované informácie idú od zahraničného orgánu cez jeden alebo viaceré domáce alebo zahraničné orgány pred tým, ako ich dostane žiadajúci orgán. Príslušný orgán, ktorý žiada informácie, musí vždy vysvetliť, na aký účel a v mene koho sa podáva žiadosť.
     
  4. FIU musia byť schopné pátrať v mene zahraničného partnerského orgánu, ak by mohlo byť toto pátranie relevantné pre analýzu finančných transakcií. Toto pátranie ako minimum obsahuje:
     
    • prehľadávanie vlastných databáz, ktoré môžu obsahovať informácie súvisiace s hláseniami o podozrivých transakciách,
       
    • prehľadávanie iných databáz, ku ktorým môže mať priamy alebo nepriamy prístup vrátane databáz orgánov činných v trestnom konaní, verejných databáz, správnych databáz a komerčne dostupných databáz.

Ak FIU môžu kontaktovať aj iné príslušné orgány a finančné ústavy, musia to urobiť, aby získali relevantné informácie.

Vysvetlivky:

* Odporúčania označené hviezdičkou treba čítať spolu s ich vysvetľujúcim komentárom.

1) Pozri definíciu určených kategórií trestných činov v slovníku pojmov.

2) Spoľahlivé nezávislé zdrojové dokumenty, údaje alebo informácie sa ďalej uvádzajú ako identifikačné údaje.

3) To zahŕňa aj „private banking“.

4) To zahŕňa okrem iného: spotrebné úvery, hypotekárne úvery, factoring (s regresom alebo bez regresu) a financovanie obchodných transakcií (vrátane forfaitingu).

5) Nevzťahuje sa na finančné leasingové dohody vo vzťahu k spotrebnému tovaru.

6) To sa vzťahuje na finančnú činnosť vo formálnom, ako aj neformálnom sektore, napr. na alternatívnu činnosť poukazovania platieb alebo iných hodnôt. Pozri vysvetľujúci komentár k zvláštnemu odporúčaniu VI. Nevzťahuje sa to na žiadnu fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá finančnými ústavom dodáva len správy, ani na ďalšie podporné systémy pre prevod (poukazovanie) finančných prostriedkov. Pozri vysvetľujúci komentár k zvláštnemu odporúčaniu VII.

7) Vzťahuje sa to na poisťovne, ako aj na sprostredkovateľov poistenia (agentov a maklérov).

8) Bazilejský dokument o CDD predstavuje metodický materiál o povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi pre banky, vydaný Bazilejským výborom bankového dohľadu v októbri 2001.