Základné prvky dohody o spolupráci medzi orgánmi bankového dohľadu

Bazilejský výbor
pre bankový dohľad

Základné prvky dohody o spolupráci medzi orgánmi bankového dohľadu

Máj 2001

Banka pre medzinárodné zúčtovanie

Základné prvky dohody o vzájomnej spolupráci

Tento dokument stanovuje základné prvky dohody o vzájomnej spolupráci určeného na uzatvorenie dohôd o odovzdávaní informácií¹⁾ medzi orgánmi dohľadu štátu²⁾ A a štátu B, ktoré uľahčujú vykonávanie ich príslušných povinností a podporujú bezpečnosť a zdravé fungovanie finančných inštitúcií³⁾, ktoré majú cezhraničné organizácie v príslušných štátoch. Dohoda by mala uvádzať záväzok orgánov dohľadu v štáte A a štáte B dodržiavať zásady efektívneho konsolidovaného dohľadu a spolupráce medzi orgánmi bankového dohľadu, ako aj ich príslušné zodpovednosti uvedené v Konkordáte Bazilejského výboru a Základných princípoch efektívneho bankového dohľadu.

Orgány dohľadu v štáte A a štáte B by týmito dohodami mali vyjadriť svoju vôľu spolupracovať na základe vzájomnej dôvery a porozumenia vo sfére dohľadu nad cezhraničnými organizáciami v rámci svojich jurisdikcií. Definícia cezhraničnej organizácie zahŕňa pobočku, dcérsku spoločnosť alebo akúkoľvek inú entitu v rámci jurisdikcií, ktorá bude spadať pod konsolidovaný dohľad.

Orgány dohľadu v štáte A a štáte B by mali poznať doplňujúci sa výkon dohľadu nad cezhraničnou organizáciou. V súlade so Základnými princípmi by mal každý orgán dohľadu zhodnotiť povahu a rozsah dohľadu vykonávaného druhou stranou, aby mohol určiť rozsah, v ktorom je možné sa spoliehať na výkon dohľadu druhou stranou.

Vzájomné odovzdávanie informácií

Dohoda by mala uvádzať, že príslušné orgány v štáte A a štáte B by si mali navzájom odovzdávať informácie v záujme uľahčenia efektívneho konsolidovaného dohľadu nad finančnými inštitúciami operujúcimi cez ich štátne hranice. Vzájomné odovzdávanie informácií by malo zahŕňať kontakt v priebehu autorizačného a licenčného procesu pri stálom výkone dohľadu nad činnosťami týchto entít a pri riešení problémových inštitúcií.

V súvislosti s procesom udeľovania povolení a v súlade so Základnými princípmi by mal:

1. hostiteľský orgán dohľadu okamžite informovať domáci orgán dohľadu o žiadostiach o schválenie založenia pobočiek alebo akvizícií v hostiteľskej jurisdikcii;
    
2. domáci orgán dohľadu na požiadanie informovať hostiteľský orgán dohľadu, či žiadateľská banka riadne dodržiava bankové zákony a predpisy, a či možno od banky podľa jej organizačnej štruktúry a vnútornej kontroly očakávať, že bude riadne spravovať cezhraničnú organizáciu. Domáci orgán dohľadu by mal hostiteľskému orgánu dohľadu na požiadanie pomôcť aj pri overovaní alebo dopĺňaní akýchkoľvek informácií, ktoré predloží žiadateľská banka;
    
3. domáci organ dohľadu informovať hostiteľský organ dohľadu o charaktere svojho regulačného systému a rozsahu, v rámci ktorého bude nad žiadateľskou bankou vykonávať konsolidovaný dohľad. Podobne aj hostiteľský orgán dohľadu by mal určiť rozsah svojho dohľadu a uviesť všetky špecifické črty, z ktorých môže vyplynúť potreba uzatvoriť osobitné dohody; a
    
4. domáci a hostiteľský orgán dohľadu navzájom poskytovať informácie o vhodnosti a spôsobilosti perspektívnych riaditeľov, vedúcich zamestnancov a príslušných akcionárov cezhraničného zariadenia do zákonom povoleného rozsahu⁴⁾.

V súvislosti so stálym výkonom dohľadu nad cezhraničnými organizáciami by tieto dva orgány dohľadu mali:

1. poskytovať svojej protistrane relevantné informácie o dôležitom vývoji alebo o bankách dohľadu súvisiacich s operáciami cezhraničnej organizácie;
    
2. reagovať na žiadosti o informácie o príslušných národných regulačných systémoch a jeden druhého informovať o hlavných zmenách, najmä tých, ktoré majú výrazný dopad na činnosti cezhraničných organizácií;
    
3. informovať svoju protistranu o závažných uložených správnych pokutách alebo inom uplatnenom nápravnom opatrení, voči cezhraničnej organizácii. Toto sa bude oznamovať pokiaľ možno vopred a podľa platných zákonov; a
    
4. uľahčiť prenos akýchkoľvek relevantných informácii, ktoré môžu pomôcť v procese výkonu dohľadu.

Žiadosti o informácie by sa normálne mali podávať písomne. Ak však orgány dohľadu pociťujú potrebu okamžitého opatrenia, žiadosti môžu byť iniciované akoukoľvek formou, ale následne by sa mali potvrdiť písomne.

Výkon dohľadu na mieste

Dohoda by mala zohľadňovať, že spolupráca je pre orgány dohľadu štátu A a štátu B mimoriadne užitočná v záujme vzájomnej pomoci pri vykonávaní kontrol⁵⁾ priamo v cezhraničných organizáciách v hostiteľskom štáte. Skôr, než sa rozhodne, či je potrebné urobiť na mieste, domáci orgán dohľadu by mal preskúmať všetky relevantné protokoly o vykonanom dohľade alebo iné hlásenia o dohľade, ktoré vypracovali hostiteľské orgány dohľadu. Domáci orgán dohľadu by mal hostiteľský orgán dohľadu oboznámiť so svojimi plánmi dohliadok na mieste v cezhraničnej organizácii alebo o menovaní tretej strany, ktorá vykoná dohliadku na mieste v jeho mene, a uviesť účel a rozsah tejto kontroly. Hostiteľský orgán dohľadu by mal umožniť domácemu orgánu dohľadu, resp. jeho delegovanému zástupcovi vykonať dohliadku na mieste. Strany sa môžu navzájom dohodnúť aj na tom, že dohliadky na mieste bude vykonávať len domáci orgán dohľadu, resp. za prítomnosti pracovníkov hostiteľského orgánu dohľadu. Po dohliadke na mieste by mala nasledovať výmena názorov medzi tímom inšpektorov a hostiteľským orgánom dohľadu.

Ochrana informácií

Dohoda by mala brať do úvahy, že vzájomnú dôveru medzi orgánmi dohľadu možno dosiahnuť len vtedy, ak bude výmena informácií oboma smermi prebiehať za podmienky ochrany informácií. Orgán dohľadu, ktorý dostane informáciu, musí poskytnúť záruku, že na zachovanie dôvernosti prijatých informácií urobí všetky možné opatrenia. V tomto zmysle by mali byť zamestnanci orgánov dohľadu viazaní povinnosťou zachovávať mlčanlivosť o všetkých informáciách získaných v priebehu vykonávania svojich povinností. Akékoľvek dôverné informácie prijaté od druhého orgánu dohľadu by sa mali použiť výlučne na legitimné účely dohľadu.

Orgán dohľadu v jednej jurisdikcii, ktorý dostane dôvernú informáciu od orgánu dohľadu v inej jurisdikcii, môže následne dostať žiadosť o túto informáciu od tretej strany vrátane orgánu dohľadu tretej strany, ktorá má v tejto záležitosti legitimný spoločný záujem. Skôr než príjemca odovzdá informáciu tretej strane, mal by to konzultovať a získať súhlas orgánu dohľadu, ktorý informáciu poskytol a ktorý môže pripojiť podmienky odovzdania informácie vrátane toho, či plánovaný ďalší príjemca bude, resp. môže byť viazaný povinnosťou zachovať informáciu v tajnosti.

V prípade, že orgán dohľadu je zákonom prinútený odhaliť informácie poskytnuté v súlade s vyhlásením o vzájomnej spolupráci tretej strane vrátane orgánu dohľadu tretej strany, tento orgán dohľadu by mal okamžite informovať orgán dohľadu, od ktorého informácie pochádzajú, a uviesť, ktorú informáciu je nútený vydať a okolnosti, za akých je nútený ju vydať. Ak to orgán dohľadu, od ktorého informácia pochádza vyžaduje, orgán dohľadu, ktorý informáciu postupuje ďalej sa bude maximálne snažiť zachovať dôvernosť tejto informácie do zákonom povoleného rozsahu. Orgány dohľadu by mali svoje protistrany informovať o okolnostiach, za ktorých môžu podliehať zákonnej povinnosti vydať získané informácie.

Permanentná spolupráca

Dohoda by mala brať do úvahy, že spoluprácu medzi orgánmi dohľadu v štáte A a štáte B môžu podporovať aj stretnutia za účelom výmeny informácií a krátkodobé pracovné stáže pracovníkov oboch dohľadov. Okrem toho by v záujme posilnenia zdravých praktík bankového dohľadu v oboch štátoch mali orgány dohľadu v oboch štátoch sledovať oblasti, v ktorých by vzdelávanie personálu ktorejkoľvek zo strán mohlo profitovať z vkladu a podpory druhej organizácie.

Pracovníci dohľadu štátu A a štátu B by sa mali stretávať tak často, ako je potrebné na prerokovanie záležitostí týkajúcich sa bánk, ktoré uskutočňujú svoje činnosti prostredníctvom cezhraničných organizácií v príslušných štátoch.

Vysvetlivky:

1) V tomto dokumente informácie znamenajú informácie získané pri výkone dohľadu o uplatňovaní nápravných opatrení.

2) V tomto dokumente sa pojem štát vzťahuje aj na autonómne oblasti, závislé teritória atď., ktoré majú vlastné orgány dohľadu.

3) Finančné inštitúcie môžu predstavovať len banky, alebo zahrňovať banky aj iné skupiny finančných inštitúcií, napr. obchodníkov s cennými papiermi. Inštitúcie, na ktoré sa vzťahuje táto dohoda a ktorá bude dohodnutá medzi dvoma stranami, by mali byť jasne definované.

4) Uznávame, že v niektorých štátoch môžu byť postupy výmeny informácií obmedzené legislatívou.

5) Slová "kontrola" a "dohliadka na mieste" sú v tomto dokumente vzájomne zameniteľné.