Podriadení finanční agenti nemôžu uzatvárať zmluvy o spolupráci s finančným sprostredkovateľom z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia
Dňa 1. júna 2010 nadobudol účinnosť zákon č. 129/2010 Z.z., ktorým sa novelizuje zákon č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Znenie novely zákona č. 186/2009 Z.z. okrem iného prináša zmenu v regulácii vzťahu medzi finančnými sprostredkovateľmi z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia a ich slovenskými sieťami podriadených finančných agentov.
Podriadený finančný agent môže od 1. júna 2010 vykonávať finančné sprostredkovanie len na základe zmluvy so samostatným finančným agentom. Taktiež, navrhovateľom pre podriadeného finančného agenta môže byť len samostatný finančný agent.
Uvedené znamená, že finančný sprostredkovateľ z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia nemôže od 1. júna 2010 vytvárať siete slovenských podriadených finančných agentov.
Podriadení finanční agenti finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia, ktorí boli do registra vedeného NBS zapísaní pred 1. júnom 2010 môžu v doterajšom režime vykonávať činnosť do 31. decembra 2010.
Na základe znenia § 41 ods. 16 zákona č. 186/2009 Z.z. NBS k 1. januáru 2011 zruší zápis tých podriadených finančných agentov v sektore poistenia alebo zaistenia, pre ktorých je navrhovateľom finančný sprostredkovateľ z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia.
V dôsledku týchto zmien, zahraničné osoby podnikajúce na území SR ako finanční sprostredkovatelia z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia s účinnosťou od 1. júna 2010 strácajú možnosť byť navrhovateľmi podriadených finančných agentov v sektore poistenia alebo zaistenia. Existujúce siete podriadených finančných agentov, ktorí vykonávajú finančné sprostredkovanie na základe zmlúv s finančnými sprostredkovateľmi z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia zotrvávajú v registri finančných agentov, finančných poradcov, finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia a viazaných investičných agentov najdlhšie do 1. januára 2011.
Novela zákona zároveň priniesla zmenu v definícii finančného agenta (§ 6 ods. 1), v súlade s ktorou finančným agentom v sektore poistenia alebo zaistenia je osoba so sídlom alebo ústredím na území Slovenskej republiky, ak ide o právnickú osobu alebo osoba s trvalým pobytom alebo prechodným pobytom a miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ak ide o fyzickú osobu.
V súvislosti s aktuálnym právnym stavom NBS požiadala o vyjadrenie tvorcu novely zákona č. 186/2009 Z. z., ktorým je Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
Zo stanoviska MFSR uvádzame: „...finančnému sprostredkovateľovi z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia nie je možné udeliť povolenie na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta, nakoľko tomu bráni ustanovenie § 6 ods. 1 novelizovaného znenia zákona. Úprava ustanovenia § 6 ods. 1 je plne v súlade s čl. 3 bod 1 smernice 2002/92/ES o sprostredkovaní poistenia (ďalej len „smernica"), ktorá vyžaduje, aby registrácia, resp. povolenie bolo udelené len v domovskom členskom štáte. Z uvedeného vyplýva, že je proti základnému princípu smernice udeliť dve povolenia pre jeden subjekt v rámci EÚ a nie je dôvod na úpravu predmetného ustanovenia.
Z uvedených dôvodov je možné súhlasiť s Vami prezentovanou druhou alternatívou, aby si finanční sprostredkovatelia z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia založili novú právnickú osobu so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá by bola oprávnená žiadať Národnú banku Slovenska o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta a byť tak navrhovateľom pre sieť podriadených finančných agentov, ktorí by vykonávali činnosť v rozsahu udeleného povolenia.
Podľa nášho názoru uvedené riešenie nie je v rozpore s princípom zakotveným v článku 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, nakoľko povolenie finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia je platné v celej EÚ a samozrejme platí aj v Slovenskej republike. Avšak situácia, kedy slovenské subjekty, ktoré pôsobia výlučne na území SR podnikajú na zahraničnú licenciu vôbec nesúvisí s princípom jednotného európskeho pasu.
Pôvodná úprava zákona viedla k neželanej a neprijateľnej situácii, keď podriadení finanční agenti pôsobili na slovenskom poistnom trhu v rozsahu zahraničných povolení, napriek tomu, že ich členským štátom pôvodu je Slovenská republika a zároveň nespadali pod kontrolu Národnej banky Slovenska. Preto je nepochybne aj záujmom Národnej banky Slovenska, aby takýto stav netrval a aby bola zabezpečená dostatočná ochrana klientov. Zároveň odporúčame Národnej banke Slovenska, aby v súlade s čl. 6 bod 3 smernice aktualizovala podmienky, za ktorých, v záujme všeobecného prospechu, musí byť príslušná obchodná činnosť vykonávaná na území SR.
Záverom konštatujeme, že podľa nášho názoru je úprava v novele zákona plne v súlade so smernicou, ako aj s čl. 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie."
Aktualizácia: september 2010