Pamätná strieborná minca v hodnote 500 Sk

Ochrana prírody a krajiny – Národný park Malá Fatra

Národný park Malá Fatra je horský krajinný celok na severozápade Slovenska. Bol vyhlásený v roku 1988 s výmerou územia 22 630 ha. Vyznačuje sa prekrásnou krajinou s pestrým reliéfom, množstvom rastlín a živočíšstva. Horstvo, s najvyšším vrchom Veľkým fatranským Kriváňom (1709 m), má dĺžku približne 23 km a šírku 13 km. Charakteristickou dominantou je Veľký Rozsutec (1610 m), ktorý je jedným z najkrajších vrchov Slovenska. Najnižším bodom je ústie Hradského potoka (358 m) v Strečnianskej tiesňave a najväčším vodopádom je Šútovský vodopád (38 m).

Územie národného parku sa využíva na rekreačné a športové účely, pričom najnavštevovanejšími miestami sú Vrátna dolina, Jánošíkove diery a Šútovský vodopád. Atraktívne sú aj kultúrne hodnoty územia - hrady Strečno a Starhrad, ľudová architektúra v Terchovej, Štefanovej a Zázrivej a folklór spojený s jánošíkovskou tradíciou.

Popis mince

Lícna strana:
Na líci mince je uprostred umiestnený štátny znak, okolo ktorého je v pravidelnej horizontálnej a vertikálnej kompozícii štyrikrát zobrazený fúzač alpský. Pri okraji mince je v opise uvedený názov štátu SLOVENSKÁ REPUBLIKA. Letopočet razby 2001 je pod štátnym znakom v rozdelenom riadku. Štylizované iniciálky autora výtvarného návrhu Mgr. art. Patrika Kovačovského sú umiestnené vpravo a značka Mincovne Kremnica vľavo v spodnej časti mincového poľa.

Rubová strana:
Na rube mince je dominantné zobrazenie kvetu črievičníka papučkového. V hornej polovici mincového poľa je stvárnená časť koruny stromu s pohľadom na Veľký Rozsutec. Pri okraji mince je v opise uvedený názov národného parku NÁRODNÝ PARK MALÁ FATRA. V dolnej polovici mincového poľa je označenie nominálnej hodnoty mince 500 Sk.